Mel Gibson musel v Hacksaw Ridge zjemniť heroizmus hlavnej postavy, pretože testovacie publikum odmietalo veriť, že sa niečo také skutočne mohlo stať. A predsa – film stále neukazuje všetko.
Desmond Doss odmietal nosiť zbraň z náboženských dôvodov. Nechcel zabiť iného človeka, nech už bol ktokoľvek. A predsa, keď vypukla druhá svetová vojna, dobrovoľne narukoval ako zdravotník – neozbrojený vojak z presvedčenia, ktorý si zaumienil životy chrániť, nie ich brať.
Jeho spolubojovníci sa mu posmievali. Velitelia sa ho pokúšali vyradiť zo služby. Napokon však dorazil až na Okinawu v roku 1945 – na jedno z najkrvavejších bojísk Pacifiku.
To, čo sa tam odohralo, pôsobí tak neuveriteľne, že Mel Gibson musel z filmu niektoré skutočné udalosti úmyselne vynechať, pretože by im diváci jednoducho neverili.
Film ukazuje toto: Po dňoch neúprosného boja na 120 metrov vysokej plošine zvanej Hacksaw Ridge Doss vlastnoručne zachránil približne 75 ranených vojakov, spúšťal ich z útesu jedného po druhom – zatiaľ čo okolo svišťali guľky a všade vybuchovali granáty. Keď pri ňom vybuchol jeden z nich, 17 úlomkov šrapnelu sa mu zarylo do tela.
Vidíme, ako päť hodín čaká na evakuáciu. Ako ho spolubojovníci nesú na nosidlách pod paľbou.
Ale film neukazuje toto:
Keď ho niesli do bezpečia, Doss si všimol ďalšieho raneného vojaka ležiaceho opodiaľ. Bez jediného zaváhania sa zosunul z nosidiel, doplazil sa k nemu a ošetril mu rany. Potom tomuto ťažšie zranenému mužovi prenechal vlastné nosidlá.
Zostal na zemi – zranený, slabnúci – a čakal. V tom ho zasiahol ostreľovač: guľka mu roztrieštila ľavé predlaktie.
A tak Desmond Doss, už plný šrapnelu, v strašnej bolesti, bez nosidiel a bez istoty, že sa evakuácie ešte dožije, siahol po tom, čo mal po ruke – po pažbe pušky. Zbrane, ktorú celý čas odmietal nosiť. Zbrane, ktorú nechcel nikdy držať v rukách.
A z nej si vyrobil dlahu.
Potom sa doplazil 300 metrov naprieč aktívnym bojom, pod hlukom výbuchov a svišťaním guliek, kým sa nedostal až k pomocnej stanici.
Keď ho konečne dopravili na nemocničnú loď USS Mercy, lekári neverili tomu, čo vidia.
Neskôr mu prezident Truman osobne udelil Medailu cti – ako prvému vojakovi, ktorý odmietal nosiť zbraň, a napriek tomu sa stal legendou.
A jeden z jeho spolubojovníkov o ňom povedal vetu, ktorá vystihuje celého Dossa:
„On by najradšej zachránil aj nepriateľa, keby sa k nemu dostal.“
Mel Gibson mal pravdu. Aj s dôkazmi, záznamami a svedectvami pôsobí príbeh Desmonda Dossa takmer neuveriteľne. No každý jeho čin je skutočný. Každý jeho krok, každá obeť, každý život, ktorý vytiahol z pekla boja.
Muž, ktorý odmietal nosiť zbraň, sa stal jedným z najväčších hrdinov druhej svetovej vojny – nie preto, že bral životy, ale preto, že odmietol prestať zachraňovať.
Niekedy sú najneuveriteľnejšie práve tie príbehy, ktoré sa skutočne stali.
