Mel Gibson si vo filme Statočné srdce (1995) nielen zahral hlavnú úlohu, ale vzal na seba aj náročné bremeno režiséra – po druhý raz vo svojej kariére po snímke Muž bez tváre (1993). Mnohé štúdiá pristupovali k myšlienke financovať takúto veľkolepú historickú epopeju s nedôverou, najmä keď mal Gibson vystupovať v dvojitej úlohe herca i tvorcu. Napokon projekt podporila spoločnosť Paramount Pictures, no pridelený rozpočet bol pre režisérov ambiciózny zámer citeľne obmedzujúci.

Keď sa začalo nakrúcanie, majestátne škótske scenérie vdýchli filmu dušu, no organizácia monumentálnych bojových scén sa zmenila na skutočné utrpenie. Gibson potreboval tisíce komparzistov, no prostriedky na „hollywoodsku armádu“ chýbali. Riešenie prišlo nečakane – pomocnú ruku podala írska armáda. Skutoční vojaci si medzi zábermi menili uniformy: pred chvíľou bojovali ako Angličania, o okamih neskôr už stáli na strane Škótov. Na pľaci sa žartovalo, že „zabíjajú sami seba dvakrát denne“.

Bojové scény boli vyčerpávajúce. Kone prechádzali špeciálnym výcvikom, aby dokázali bezpečne padať; herci i komparzisti sa neustále brodili v blate a umelých prúdoch krvi a drobné zranenia neboli výnimkou. Gibson sám odmietol pohodlie režisérskeho kresla a vrhal sa priamo do víru diania – s tvárou zašpinenou rovnakým blatom ako ostatní, aby nestratil živú energiu scény.

Historická presnosť utrpela – stačí si spomenúť na legendárne modré bojové maľovanie, ktoré sa neskôr stalo terčom posmechu historikov. Gibson však otvorene priznával, že jeho cieľom nebola dokumentárna presnosť, ale emocionálna pravda. Túžil po filme, ktorý by prehováral srdcom. A keď počas nakrúcania s prenikavým výkrikom „Sloboda!“ splynul s Wallaceovým hlasom, dokonca aj ostrieľaní komparzisti priznali, že im po chrbte prebehol mráz.

Film bol od začiatku považovaný za odsúdený na neúspech: príliš dlhý, príliš brutálny, príliš trúfalý. No keď Statočné srdce vstúpilo do kín, stalo sa zjavením. Diváci odchádzali otrasení, nadšení, neraz so slzami v očiach. A keď snímka získala päť cien Oscar, vrátane ocenení za najlepší film a najlepšiu réžiu, bolo jasné, že Mel Gibsonov risk sa naplno vyplatil.