Michelangelo kráčal trhom, kde sa predával mramor. Jeho zrak spočinul na nádhernom kuse kameňa, a tak sa naň opýtal.

Majiteľ mu odvetil:
— Ak ten kameň chceš, vezmi si ho zadarmo; iba sa tu povaľuje a zbytočne zaberá miesto. Dvanásť rokov sa oň nikto ani len nezaujímal — nevidím v ňom nijaký potenciál.

Michelangelo si kameň vzal, takmer celý rok na ňom usilovne pracoval a vytvoril možno najúchvatnejšiu sochu, aká kedy vznikla. Keď po roku svoje dielo dokončil, pozval k sebe majiteľa obchodu, lebo mu chcel niečo ukázať. Ten nemohol uveriť vlastným očiam. Zvolal:
— Kde si získal tento prekrásny mramor?
— Nespoznávaš ho? — odvetil Michelangelo. — To je ten istý nevzhľadný kameň, ktorý dvanásť rokov čakal pred tvojím obchodom.

Keď sa ti zdá, že život je ťažký, uvedom si, že Vesmír ťa miluje príliš hlboko na to, aby ťa ponechal v pokoji. Nemôže ti dovoliť zostať takým, akým si teraz, pretože ti je súdené stať sa niekým oveľa väčším.

Práve v týchto náročných okamihoch, keď sa skúša sila tvojej vôle a úprimnosť tvojho zámeru, ti Vesmír doslova podáva príležitosť vyrásť a naplno uskutočniť svoj potenciál.

©️ Jehuda Berg

Ilustrácia: mramorová socha Michelangela „Oplakávanie Krista“ — „Vatikánska Pieta“. Vytvoril ju ako 24-ročný v roku 1499; uchováva sa v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne.