Milovaná dcéra Pierca Brosnana, Charlotte, podľahla v roku 2013 rakovine vaječníkov — tej istej nemilosrdnej chorobe, ktorá o desaťročia skôr pripravila o život aj jej matku, Cassandru Harrisovú. Táto strata znova roztrhla starú ranu a Brosnan opäť stál pri nemocničnej posteli, držiac za ruku bytosť, ktorú miloval, kým z nej pomaly vyprchával život. „Myslíš si, že vieš, čo je bolesť,“ zašepkal, „kým neprídeš o vlastné dieťa.“

Charlotte zdedila matkinu ladnosť, teplo i nákazlivý smiech. Sledovať, ako chradne, bolo, akoby sa minulosť vracala, aby ho znova zlomila. Brosnan nazýval tie posledné dni „krutým ozvenom“ — Cassandra odišla v štyridsiatich troch, Charlotte v štyridsiatich jednom. Obe sa stali obeťami rovnako neúprosnej choroby. Pri ich lôžkach stál bezmocný pred osudom, ktorý mu už aj tak vzal priveľa.

Táto žiaľ nikdy celkom neodznela — len zmenila podobu. V nasledujúcich rokoch Brosnan svoju bolesť pretavil do služby, stal sa zanieteným obhajcom a podporovateľom výskumu rakoviny u žien. Svoju slávu nevnímal ako štít, ale ako most — spôsob, ako dať hlas tým, ktorí kráčajú tou istou temnou cestou. Mimo kamier nachádzal útechu v maľovaní, dlho sa utiekal do svojej dielne. „Maľba je mojím útočiskom,“ hovorieval. „Tam sa rozprávam s tými, ktorých som stratil.“

Pre svet zostáva Pierce Brosnan filmovou hviezdou — očarujúcim hrdinom, noblesným špiónom. No za touto eleganciou sa skrýva muž, ktorý prežil nepredstaviteľnú stratu a predsa si zvolil lásku, nie horkosť. „Naučíš sa žiť so zlomeným srdcom,“ priznal sa, „a predsa nejako bije ďalej.“

V tejto tichej neochvejnosti Pierce Brosnan stelesňuje vzácny druh hrdinstva — nie toho, čo sa rodí na plátne, ale toho, ktorý vyrastá zo schopnosti prežiť stratu a stále veriť v krásu. Jeho srdce, nalomené, no živé, je dôkazom, že láska, aj keď sa zdá neprítomná, nikdy celkom nezomiera.