Nahý generál

Kijoši Jamašita je osobnosťou, ktorú pozná každý Japonec. Nakrútili o ňom filmy a seriály, vznikli piesne, knihy i manga.

Kijoši sa narodil roku 1922 v Tokiu. Deti na základnej škole sa posmievali chlapcovi s poruchou reči, až ho jedného dňa dohnali k zúfalému činu – bodol spolužiaka nožom.

Vo veku dvanásť rokov ho rodičia poslali do špeciálnej školy, kde začal tvoriť z drobných kúskov farebného papiera technikou japonskej trhanej koláže – čigiri-e. Farby spočiatku odmietal a dokonca ich jedol ako sladkosti.

Chlapcov výnimočný talent si čoskoro všimol známy japonský psychiater Šikiba, ktorý zorganizoval prvú výstavu prác svojho pacienta. Pre Kijošiho to znamenalo prvý dotyk so slávou.

V roku 1940 osemnásťročný Kijoši uteká zo špeciálnej školy v obave pred vojenskou lekárskou prehliadkou. O tri roky neskôr si ho sanitári všimnú pri brigáde v lacnej vývarovni a odvedú ho na komisiu. Je vyhlásený za nespôsobilého na vojenskú službu a prepustený.

Nasledujúcich štrnásť rokov sa potuluje Japonskom a s takmer fotografickou presnosťou zachytáva v obrazoch krajiny, ktoré videl. Po celý rok chodí oblečený len v letnom kimone jukata – pre Japoncov takmer nahý – s batohom plným farebného papiera a miskou na ryžu. Kijoši sa okoloidúcich vypytuje, ako sa dostať k „Generálovi Tokiu“ či k „Generálporučíkovi Osake“, mestám totiž prideľuje vojenské hodnosti.

Po vojne sa „Nahý generál“ stáva národnou legendou. Otvára sa stála expozícia jeho diel, popredné časopisy súperia o možnosť uverejniť jeho kresby na obálkach. Samotný umelec však naďalej blúdi krajinou a žije z almužien, neraz neschopný povedať, kto je a odkiaľ pochádza.

Japonská vláda mu pridelí opatrovníka, pred ktorým však tulák opakovane uteká – potĺka sa ulicami špinavý a otrhaný, živí sa žobraním, kým ho znovu nenájdu a nepostavia na nohy.

Svet sa o „japonskom Van Goghovi“ dozvedá v 60. rokoch, keď psychiater Šikiba zorganizuje Kijošimu štyridsaťdňové turné po Európe. Odtiaľ si umelec prinesie množstvo zážitkov, ktoré pretaví do svojich obrazov.

Kijoši zomiera na mozgovú porážku v roku 1971 vo veku štyridsaťdeväť rokov. V rokoch 1980 – 1997 sa v Japonsku vysiela populárny seriál „Zápisky potuliek Nahého generála“.

Odborníci sa dodnes sporia, či bol „japonský Van Gogh“ autistickým savantom s fotografickou pamäťou, alebo či sa jeho ostrovček nadania zachoval a rozvinul po ťažkej, dodnes neznámej črevnej infekcii s neurologickými následkami v troch rokoch života. Psychiater Šikiba o ňom povedal: „Géniálny idiot – záhada a výzva pre vedu.“

Sám Kijoši rád opakoval deťom so zdravotným znevýhodnením: „Nikdy sa nepovažujte za horších než ostatní. Verte si a buďte generálmi.“