Narodený na Pobreží Slonoviny bol plavovlasým a svetlookým chlapcom, kým bol jeho otec na služobnej ceste. Žena, ktorá formovala jeho detstvo, ho vzala do náručia a stala sa jeho opatrovateľkou.

Možno nebola jeho biologickou matkou, no vždy stála pri ňom, keď plakal či sa bál. Omotala mu chrbát pestrofarebnou látkou, spievala mu uspávanky pod hviezdami a celé roky sa oňho starala ako o vlastné dieťa.

Keď sa rodina vrátila do Európy, jeho opatrovateľka usedavo plakala. Neboli ešte mobilné telefóny ani videohovory. Spojenie sa prerušilo.

No tridsaťosem rokov nato mladý muž, ktorý vyrástol a vybudoval si život v Španielsku, na ňu nikdy nezabudol a vždy ju nosil v najhlbšom zákutí svojho srdca.

Napokon ju našiel — chodil od domu k domu vo svojom rodnom meste a ukazoval ľuďom čiernobiele detské fotografie.

***

Hoci farba kože sa mohla zmeniť, farba krvi a lásky v srdci rástli úmerne.