Nespočetné poklady objavené u nemeckého dôchodcu

Na jeseň roku 2010 vykonávali nemeckí colníci náhodnú kontrolu dokladov vo vlaku, keď ich pozornosť upútal starší muž. Pri preverovaní skromného penzistu sa nečakane ukázalo, že pri sebe preváža značnú hotovosť – 9-tisíc eur, ktoré viezol zo Švajčiarska do Nemecka.

Išlo o Nemca Corneliusa Gurlitta, žijúceho v Mníchove. Z právneho hľadiska nič neporušil – pri prekročení hranice je možné bez deklarácie previezť sumu do 10-tisíc eur. Precíznych colníkov však zaujalo, že dôchodca mal takúto hotovosť pri sebe v bankovkách, a nie na účte. Na ich otázky rozrušený Gurlitt uviedol, že predal obraz a ide o výťažok z predaja.

Po preverení jeho údajov úrady zistili, že o ctihodnom mužovi, ktorý sa dožil 78 rokov, neexistujú v daňových záznamoch takmer žiadne informácie. Táto skutočnosť vzbudila podozrenie a prípad bol postúpený prokuratúre na ďalšie preverovanie.

Čoskoro vyšli najavo pozoruhodné fakty: Cornelius počas celého života oficiálne nepracoval a nemal pravidelný príjem. Nemal zdravotné poistenie ani nárok na dôchodok. Pôsobil takmer ako „človek–prízrak“. Vynorila sa neodbytná otázka – z čoho vlastne žil?

Tajomný penzista natoľko zaujal vyšetrovateľov, že v pátraní pokračovali. Postupne sa ukázalo, že Gurlitt sporadicky predával obrazy prostredníctvom aukčných domov. Býval v obyčajnom bytovom dome v prestížnej mníchovskej štvrti Schwabing, v trojizbovom byte na piatom poschodí.

Až koncom roku 2011 sa vyšetrovateľom podarilo získať povolenie na domovú prehliadku. To, čo nasledovalo, šokovalo aj skúsených policajtov. V Gurlittovom byte objavili viac než 1 300 diel slávnych umelcov. V zbierke sa nachádzali práce Picassa, Dürera, Matisseho, Cézanna, Chagalla, Muncha a ďalších majstrov.

Neoceniteľné diela boli uložené na ručne zhotovených regáloch, mnohé bez rámov. Plátna ležali doslova jedno na druhom, miestami zastavané konzervami. Okná i balkón mal Gurlitt zatarasené, zrejme zo strachu pred krádežou. Odborníci odhadli hodnotu objavenej kolekcie na približne 1,3 miliardy eur.

Takmer dva roky polícia o náleze mlčala. Nemecké úrady uchovávali informáciu v tajnosti až do novembra 2013, keď správa prenikla do médií. Tlač okamžite zaplavili senzačné titulky o „podzemnom miliardárovi“ a umelecký svet ostal otrasený rozsahom jeho zbierky. Začalo sa intenzívne pátranie po tom, kým vlastne Cornelius Gurlitt bol.

Ukázalo sa, že pochádzal z pozoruhodnej rodiny. Jeho otec Hildebrand Gurlitt bol riaditeľom galérie a zberateľom umenia. Už od 20. rokov 20. storočia zhromažďoval diela modernistov. Neskôr sa časť jeho zbierky ocitla v zložitých pomeroch, keď boli moderné umelecké diela oficiálnou mocou označené za „nežiaduce“.

Napriek svojmu čiastočne židovskému pôvodu (jeho stará mama bola Židovka) sa Hildebrand stal sprostredkovateľom predaja umeleckých diel do zahraničia. Mnohé obrazy boli zhabané z múzeí a súkromných kolekcií. Starší Gurlitt dokázal svoju zbierku rozšíriť výhodnými nákupmi, pričom časť diel získal od zberateľov v ťažkej životnej situácii.

Po skončení druhej svetovej vojny presvedčil spojencov, že väčšina zbierky zanikla počas bombardovania, a podarilo sa mu zachovať značnú časť diel. V roku 1956 zahynul pri autonehode a kolekcia pripadla jeho manželke, neskôr synovi Corneliusovi.

Cornelius zdedil zbierku ako 36-ročný. Vyštudoval dejiny umenia na univerzite v Kolíne nad Rýnom, nikdy sa neoženil a viedol samotársky život. Žil skromne, jazdil na starom automobile a susedom dvere takmer nikdy neotváral. Obrazy predával len príležitostne, aby si zabezpečil obživu.

Príbeh však vyvoláva množstvo otázok. Prečo žiadny aukčný dom nespochybnil pôvod diel? Ako sa podarilo časť zbierky predávať bez toho, aby vyšla najavo jej skutočná rozloha?

„Prípad Gurlitt poukazuje na rozsah zmiznutia umeleckých diel počas vojny a zároveň odhaľuje nedostatok transparentnosti v obchodovaní s umením, keďže pôvod diel pri predaji nikto dôsledne neoveroval,“ uviedol zástupca Konferencie o materiálnych nárokoch dedičov.

Práve po jednej z takýchto transakcií upútal Gurlitt pozornosť colníkov. Vracal sa z Bernu, kde mal údajne predať obraz. Majitelia galérie transakciu popreli; podľa inej verzie dielo predal súkromnému zberateľovi za hotovosť.

Napriek mediálnemu rozruchu bolo vyšetrovanie komplikované tým, že z právneho hľadiska mu okrem daňových otázok nebolo čo vytknúť. Premlčacia lehota nárokov bývalých vlastníkov už dávno uplynula. Objav zbierky však opäť otvoril diskusiu o možnosti revízie zákonov týkajúcich sa reštitúcie umeleckých diel.

Po zverejnení informácií prepukol škandál. Dedičia rodín poškodených počas vojnových rokov požadovali zverejnenie zoznamu obrazov. Ukázalo sa, že úrady existenciu zbierky dlhodobo zatajovali. Niektoré diela boli napokon uznané za majetok rodín, ktorým boli kedysi skonfiškované.

Na jeseň 2013 Gurlittov zať oznámil existenciu ďalších 22 obrazov a neskôr sám Gurlitt odhalil ešte jeden úkryt v Salzburgu, kde sa nachádzalo 250 plátien.

Počas prebiehajúceho daňového konania zomrel majiteľ zbierky v roku 2014 na zlyhanie srdca vo veku 81 rokov. Zvyšok kolekcie odkázal Kunstmuseum v Berne, ktoré však prijalo len diela nadobudnuté legálnym spôsobom. Gurlittova sesternica sa pokúsila závet napadnúť, no súd jej nároky zamietol.

Tento neobyčajný objav sa diskutuje dodnes. Náhodná colná kontrola vyústila do senzácie, ktorá pripomenula, že staré tajomstvá sa niekedy vynoria na povrch tým najneočakávanejším spôsobom.

⚠️Upozornenie:
Text má historicko-publicistický charakter a vychádza z verejne dostupných zdrojov a mediálnych publikácií. Autor nevznáša právne obvinenia ani netvrdí nezákonnosť vlastníctva umeleckých diel mimo rámca súdnych rozhodnutí.