Opustila Dánsko, unikajúc z manželstva, v ktorom nebolo miesto pre lásku. V Afrike vybudovala kávovú plantáž, prežila zradu, zamilovala sa do muža, ktorý sa s ňou nikdy nechcel oženiť — a svoje majstrovské dielo napísala až vtedy, keď stratila všetko.

Toto je príbeh Karen Blixenovej — ženy, ktorá premenila bolesť na literatúru a vlastný život na legendu.

V roku 1914 pricestovala dvadsaťdeväťročná barónka Karen do Britskej východnej Afriky. Jej manželstvo s barónom Borom von Blixen-Fineckem nebolo rozhodnutím srdca, ale únikom z dusivej kodanskej reality. Bor sníval o kávovej farme v Keni a Karen súhlasila — nie z lásky, ale z túžby uniknúť zo života, ktorý ju pomaly ničil.

Na novom kontinente našla samu seba. Po kúpe 4 500 akrov pôdy pri pahorkoch Ngong sa úplne oddala práci. Naučila sa svahilčinu, budovala vzťahy s kmeňom Kikujov, liečila chorých, počúvala príbehy miestnych rodín a snažila sa zachovať čestnosť tam, kde bol celý systém postavený na nespravodlivosti.

Jej manžel medzitým trávil takmer všetok čas na safari. Jeho nevery znášala mlčky — až kým neprišla tá najhoršia: Bor ju nakazil syfilisom, v tom čase nevyliečiteľnou chorobou.

Bolestivá liečba arzénom a ortuťou v Dánsku ju navždy poznačila. Keď sa vrátila do Afriky, už vedela, že jej manželstvo je nenávratne rozbité. Rozvod síce formalizovali až neskôr, no jedno bolo zrejmé — zostala sama zoči-voči pôde, upadajúcej farme a vlastnej vyčerpanej duši.

Práve vtedy vstúpil do jej života Denis Finch Hatton — anglický aristokrat, ktorý si zvolil slobodu savany namiesto londýnskych salónov. Čítal jej poéziu, púšťal Mozarta z gramofónu, dokázal zmiznúť na celé mesiace a vracať sa rovnako náhle, ako odchádzal.

Karen túžila po stabilite, on po slobode. Ich vzťah bol vzácnou podobou lásky, ktorá nepotrebuje sľuby ani prstene, aby bola skutočná.

Osud sa však ukázal byť krutý. V roku 1931 Denis zahynul pri leteckom nešťastí. V tom istom roku skrachovala aj jej plantáž. Stratila všetko: pôdu, podnikanie, lásku, zdravie aj zmysel života. A tak, zhromaždiac posledné zvyšky síl, sa vrátila do Dánska.

Práve tam sa začal jej druhý život. V tichu rodného domova Karen začala písať. Na papier vylievala spomienky na Afriku, na ľudí, ktorých milovala, aj na lásku, ktorú nedokáže zničiť ani smrť.

Tak vzniklo dielo Mimo Afriky a ďalšie knihy, ktoré z nej urobili jednu z najvplyvnejších spisovateliek 20. storočia.

Karen Blixenová už nikdy nezískala späť nič z toho, čo kedysi stratila. Vytvorila však niečo iné — nesmrteľnosť, ktorá žije v jej knihách a v legendách o odvážnej žene, ktorá sa odvážila zmeniť vlastný osud.

Jej príbeh nám pripomína: aj keď nám svet vezme všetko, čo milujeme, vždy v nás zostáva schopnosť znovu sa zrodiť.