Osamelý muž prišiel do malého mesta. Jeho priatelia ho pozvali, aby nestrávil Štedrý večer sám. Prišiel posledným vlakom. Stmievalo sa, na uliciach nebolo takmer nikoho.
Pred výkladom jedného z obchodov si všimol malého chlapca v ošúchanom oblečení. Jeho veľké, túžobné oči boli upreté na malý betlehem. Muž ho oslovil:
„Chcel by si si to kúpiť?“
Chlapec prikývol, ale nespúšťal oči z výkladu.
„Nemôže to byť drahé,“ pokračoval muž.
Chlapec vytiahol z vrecka ruku, v ktorej sa mu lesklo desať drobných mincí.
„Práve som ich našiel, ale nič mi za to nechcú dať.“
Muž vzal peniaze a podržal ich proti svetlu.
„Počuj, toto nie sú obyčajné peniaze, museli ich stratiť anjeli.“
Dieťa sa na muža začudovane pozrelo.
„Poď, pôjdeme do obchodu,“ a vzal ho za malú studenú ruku.
Vnútri nebol nikto okrem starého obchodníka. So zdvorilým úsmevom riekol: „Práve sa chystám zatvoriť.“
Muž prižmúril oči:
„Potom sme prišli v správny čas. Môj malý priateľ našiel neobyčajné mince. Stratili ich anjeli. Môže si za ne kúpiť, čo len budeš chcieť.“
S tým sa opäť usmial na kupca a ten pochopil. Vzal peniaze do ruky a preskúmal ich. Potom s rozžiarenou tvárou povedal:
„Aké šťastie, musíš byť dobrý chlapec. Vyber si, čo sa ti páči.“
Dieťa sa pozrelo najprv na obchodníka, potom na neznámeho muža. V očiach oboch čítalo povzbudenie. Potom ukázal na trblietavý betlehem vo výklade:
„Prosím si to.“
Obchodník mu to pekne zabalil a dal mu aj pár cukríkov. Dieťa odišlo z obchodu spokojné.
Neznámy muž potom vytiahol peňaženku a išiel zaplatiť.
„Ani náhodou, pane,“ povedal obchodník.
“Dnes večer sú Vianoce aj pre mňa. Ježiš, ktorého dnes oslavujeme, nás upozornil:
Čo urobíte jednému z týchto najmenších, mne urobíte.“
Obaja muži si pozreli do očí a podali si ruky. Obaja vedeli, že v tej chvíli sa v ich srdciach narodil Ježiško.

Preložené od Cérna-Németh Manyi