Počas nakrúcania filmu Zoznámte sa, Joe Black (1998) sa zdalo, akoby čas plynul pomalšie — rovnako ako v samotnom diele. Režisér Martin Brest netvoril iba romantický príbeh; vytváral tichú meditáciu o živote, smrti a pravej podstate lásky. „Je to film o tom, aké je všetko pominuteľné,“ povedal takmer šeptom.

Brad Pitt, ktorý stvárnil Smrť v ľudskej podobe, túto myšlienku hlboko prežíval. Po nakrúcaní Sedem rokov v Tibete bol citovo vyčerpaný, no priťahovala ho jemná poézia nového filmu. „Ako hrať Smrť?“ spýtal sa Bresta. Režisér sa len usmial: „Ako človeka, ktorý sa po prvý raz učí žiť.“

Nakrúcanie bolo precízne, miestami až bolestne pomalé. Brest vyžadoval absolútne ticho na pľaci, aby každá scéna mohla „dýchať“. Anthony Hopkins, ktorý stvárnil miliardára Williama Parrisha, obdivoval túto sústredenosť. „Nebolo to herectvo,“ spomínal. „Bolo to počúvanie — každého úderu srdca.“

Jedna chvíľa sa stala legendárnou — scéna, v ktorej Joe Black po prvý raz ochutná arašidové maslo. Pitt chcel, aby v nej bolo čosi čisté a detské — radosť z prvého objavu. Natočili sedem záberov, zakaždým inak: so zvedavosťou, s úžasom, s rozpakmi. Po poslednom Brest zašepkal: „To je ono. Smrť sa práve zamilovala do života.“

Za touto krásou sa však skrývalo napätie. Produkcia sa natiahla o niekoľko mesiacov a štúdio Universal znervózňoval trojhodinový stopáž. Brest odmietol film skracovať. „Večnosť sa nedá uponáhľať,“ odpovedal.

Keď film vstúpil do kín, niektorí kritici ho označili za príliš pomalý, no iní pocítili jeho zvláštne, podmanivé čaro. O niečo neskôr Hopkins povedal: „Nebol to film o smrti. Bol to film o tom, ako sa konečne naučíš žiť — tesne pred odchodom.“