Podobenstvo o šťastí.
Prečíta sa za tridsať sekúnd, no pamätá sa po celý život.

Raz kráčalo Šťastie lesom a zrazu spadlo do jamy.

Sedelo tam a trpko plakalo. Išiel okolo človek; Šťastie začulo kroky a z jamy zvolalo:

— Človeče, dobrý! Vytiahni ma odtiaľto!

— A čo mi za to dáš? — spýtal sa človek.

— A čo by si chcel? — odpovedalo Šťastie.

— Chcem veľký, krásny dom s výhľadom na more, hodný milióna dolárov…

Šťastie mu dom dalo. Človek sa zaradoval, uzavrel sa v ňom a celkom zabudol, že má Šťastiu pomôcť. Šťastie zostalo v jame a plakalo ešte hlasnejšie.

Išiel okolo druhý človek; Šťastie opäť začulo kroky a zvolalo:

— Milý človek! Vytiahni ma odtiaľto!

— A čo mi za to dáš? — opýtal sa.

— A čo by si chcel?

— Chcem veľa krásnych a drahých áut, najrozmanitejších značiek.

Šťastie mu dalo všetko, o čo prosil. A on sa tak potešil, že hneď odfrčal preč — obhliadať svoje nové vozidlá.

Šťastie už takmer stratilo nádej. Vtom začulo kroky tretieho človeka a prihovorilo sa mu:

— Dobrý človek, prosím, vytiahni ma odtiaľto…

Človek Šťastie z jamy vytiahol a šiel si ďalej. Ohromené radosťou Šťastie poskakujúc utekalo za ním a spýtalo sa:

— Priateľu, čo chceš za to, že si mi pomohol?

— Nič nepotrebujem, — usmial sa ten zvláštny človek.

A tak odvtedy Šťastie beží za ním a nikdy ho neopúšťa.