Pre zaujímavosť.
Takto sa vychovávajú deti v Japonsku.
A vôbec nejde o „génoch“ či šťastí.

Kým v mnohých krajinách sa oceňujú najmä vysoké známky a vrodený talent, v Japonsku sa deti učia vážiť si disciplínu, skromnosť a každodenné úsilie.

Už od útleho veku si osvojujú jednoduchú, no hlbokú pravdu:
talent bez práce nemá hodnotu a skutočný potenciál sa rodí z vytrvalosti.

Nikoho tam neprekvapí šesťročné dieťa, ktoré ide samo do školy, bezpečne prechádza cez cesty a používa verejnú dopravu.
Nie preto, že by ho „ponechali bez ochrany“,
ale preto, že ho pripravili na život.

Japonskí rodičia nerobia domáce úlohy namiesto svojich detí a neospravedlňujú ich chyby.
Sú im nablízku — no dávajú jasne najavo:
toto je tvoja cesta a tvoja zodpovednosť.

V školách si žiaci sami upratujú triedy, umývajú podlahy a starajú sa o toalety.
Často tam ani neexistuje profesia upratovača.

Prečo?
Pretože vzdelanie nie je len o vedomostiach, ale aj o formovaní charakteru, úcte a pokore.

Deti nestavajú na piedestál.
Učia ich byť súčasťou spoločenstva.
A práve to im dáva vnútornú silu.

Japonský „génius“ nie je zázrak ani dedičnosť.
Je to kultúra.
Systém hodnôt.
Každodenná, poctivá práca od detstva.

Chcete vychovať silné dieťa?
Nenaučte ho len matematiku.

Naučte ho:
— disciplíne,
— trpezlivosti,
— zvedavosti.

Nechráňte ho pred neúspechmi —
dovoľte mu učiť sa z nich.

Pretože napokon nejde len o to,
aby sme vychovali múdre deti,
ale aby sme formovali ľudí, ktorí dokážu svietiť vlastným svetlom.