Prečo kráľovná Viktória nechcela vydať svoju milovanú dcéru a na čo sa odhodlal nemecký princ, aby sa stal jej zaťom

Všetci poznáme kráľovnú Viktóriu — v dejinách ju ospevujú ako veľkú ženu a vzornú matku. No bola ňou naozaj? Princezná Beatrice bola najmladšou a najmilovanejšou dcérou kráľovnej Viktórie. Práve jej však matka zakázala vydať sa z lásky. Ako sa to mohlo stať? Prečo kráľovná takmer rok odmietala s dcérou hovoriť? Aké podmienky postavila nemeckému princovi? A čo znamenal svadobný dar starého bankára?

Malá Beatrice

Beatrice bola najmladšou a najobľúbenejšou dcérou kráľovnej Viktórie. Toto drobné dievčatko dokázalo prelomiť všetky zásady prísnej výchovy svojej korunovanej matky. Len ju samotnú kráľovná osobne kúpevala, uspávala a brávala si ju do postele — niečo, čo si nedovolila pri žiadnom zo starších detí. Malá Beatrice sa stala jej útechou v najtemnejších chvíľach, keď prišla o svojho milovaného manžela. Často si dievčatko zabalila do jeho košele a uspávala ju pri sebe, akoby tým mohla aspoň na okamih zmierniť bolesť zo straty.

No dievča rástlo pod neustálym dohľadom matky, ktorá sa bála, že ju raz stratí. Rok čo rok jej vštepovala myšlienku, že jej povinnosťou je zostať pri nej navždy. Niet divu, že keď Beatrice dospela, mala odpor k manželstvu. Samotná predstava vydaja jej naháňala hrôzu. Otvorene vyhlasovala, že sa nikdy nevydá a celý život zostane po boku svojej maminky. Osud však pre ňu pripravil iný príbeh.

Nápadníci princeznej

Napriek jej zjavnej neochote k sobášu sa okolo Beatrice neustále zjavovali ženísi. Väčšinou však išlo o potomkov schudobnených šľachtických rodov, ktorí dúfali, že si zlepšia svoje postavenie vďaka princeznej. Všetci vedeli, že Beatrice neopustí matku, a tak by sa ženích musel presťahovať do Anglicka a zriecť sa svojich titulov i pôdy. Len málokto bol ochotný podstúpiť takú obeť.

Napriek tomu sa pár odvážlivcov našiel. Medzi nimi bol aj ovdovený hesenský vojvoda, bývalý manžel Beatricinej staršej sestry. Ak by si ho vzala, mohla by sa venovať výchove vlastných synovcov. Z týchto zásnub však nebolo nič, čo kráľovnú tajne potešilo – dcéra zostala po jej boku. No potom sa na scéne objavili nemeckí princovia Battenbergovci.

Starší z nich, princ Ľudovít, sa dlho usiloval o priazeň Beatrice. Kráľovná jej však prikázala, aby sa k nemu správala chladne a jeho dvorenie neodmeňovala. Nakoniec princ stratil trpezlivosť a požiadal o ruku Beatricinu neter, dcéru práve toho ovdoveného vojvodu, ktorého kedysi chceli za jej ženícha. Otec dievčaťa súhlasil a tak sa princ Ľudovít oženil nie s dcérou kráľovnej, ale s jej vnučkou Viktóriou Hesenskou. Napriek tomu osud zasiahol — práve na ich svadbe sa odohralo osudové stretnutie, ktoré navždy zmenilo život princeznej Beatrice.

Osudová svadba netere

Kým celé kráľovské príbuzenstvo oslavovalo svadbu princa Ľudovíta a Viktórie, stalo sa niečo, čoho sa kráľovná Viktória obávala viac než čohokoľvek iného. Jej milovaná dcéra Beatrice sa zamilovala. Práve na svadbe svojej neteri stretla muža, ktorý jej rozbúril srdce — mladšieho brata ženícha, princa Henricha Battenberga. Počas svadobných osláv si mladí ľudia našli chvíľu, aby si porozumeli, a medzi nimi vzbĺkla tichá iskra citu.

Keď sa Beatrice vrátila domov, bola ako vymenená — rozžiarila ju nádej, že môže zabudnúť na všetky svoje sľuby o živote bez manžela. Túžila vydať sa za Henricha, darovať mu deti a konečne poznať skutočné šťastie. Lenže jej matka o tom nechcela ani počuť. Kráľovná Viktória zúrila. O nemeckom princovi nechcela počuť ani slovo a s dcérou sa odmietala rozprávať takmer rok.

Beatrice sa však nevzdala. Vedela, že jej láska stojí za boj – aj keby musela vzdorovať samotnej kráľovnej. Napokon Viktória ustúpila, hoci len pod podmienkou prísnych zásad. Princ Henrich sa musel vzdať všetkých práv na nemecký trón a presťahovať sa do Anglicka. Hovorilo sa, že kráľovná mu predložila dlhý zoznam požiadaviek, ktoré bez námietok splnil. Až potom dala svoje požehnanie.

V lete roku 1885 sa konala veľkolepá svadba princeznej Beatrice a princa Henricha. Medzi hosťami bol aj storočný bankár, ktorý novomanželom poslal zvláštny dar – strieborný servis s gravírovaným nápisom: „Mnohé dcéry si počínali udatne, no ty si všetky predstihla.“ Možno tým chcel naznačiť, že Beatrice si musela svoje právo na lásku vybojovať. Tak či onak, obľúbenkyňa kráľovnej konečne našla pokoj a ženské šťastie.

Ovdovená princezná po boku matky

Šťastie princeznej Beatrice trvalo desať rokov. Počas nich porodila manželovi troch synov a krásnu dcéru. Ich manželstvo bolo naplnené láskou a porozumením — až do osudného roku 1896. Vtedy vypukla anglo-ašantská vojna a princ Henrich neustále prosil kráľovnú, aby mu dovolila zúčastniť sa jej ako dôstojník. Napokon Viktória ustúpila – a to sa stalo tragickou chybou.

V januári 1896 princ Henrich podľahol malárii, ktorú si priniesol z vojny. V jedinom okamihu stratila Beatrice lásku svojho života. Odvtedy sa celkom oddala svojej matke. Stala sa jej osobnou sekretárkou, sprevádzala ju vo všetkom, a po kráľovninej smrti v roku 1901 sa ujala úpravy a prepisovania jej denníkov – tejto práci sa venovala až do konca svojich dní.

Prežila všetkých svojich súrodencov, dvoch vlastných potomkov aj viacerých synovcov. Princezná Beatrice odišla z tohto sveta v roku 1944, vo veku osemdesiatich siedmich rokov.

❗️ Tento text je umeleckou interpretáciou historických udalostí. Niektoré detaily vychádzajú z populárnych prameňov či literárnych spracovaní a nemusia mať presné akademické potvrdenie.