Prečo sa Bismarck usiloval pripraviť syna o dedičstvo: osudy troch detí „železného kancelára“ Nemecka

Bol prvým pruským politikom, ktorému sa podarilo zjednotiť tridsaťdeväť samostatných nemeckých krajín do jedného štátu a v roku 1871 sa stal vôbec prvým ríšskym kancelárom Nemecka. V tom čase bol Otto von Bismarck už niekoľko rokov ženatý s Johannou von Puttkamer, ktorá mu porodila tri deti. Ako sa vyvíjali ich životy, zatiaľ čo ich otec, prezývaný „železný kancelár“, sa počas devätnástich rokov usiloval zachovať jednotu Nemecka a zároveň krehký mier v Európe? Čo sa s nimi stalo neskôr? O tom vám porozprávame v našom článku.

Sobáš Otta von Bismarcka s Johannou von Puttkamer, ktorá mu darovala troch potomkov

Budúci „železný kancelár“ sa narodil roku 1815 v Schönhausene, v rodovom sídle starej pruskej provincie Brandenburg, v čase, keď Nemecko ešte neexistovalo ako jednotný štát, a vyrastal v zámožnej rodine. Ako druhý syn statkára a bývalého pruského dôstojníka Ferdinanda von Bismarcka a dcéry tajomníka ministerského kabinetu Wilhelminy Menken získal prísne klasické vzdelanie.

Po ukončení gymnázia nastúpil na Berlínske univerzity Fridricha Wilhelma s úmyslom stať sa diplomatom, no po štúdiu získal iba bezvýznamnú reprezentačnú funkciu v Postupime. Ambicióznemu aristokratovi sa takáto práca zdala nudná a málo podnetná, preto zanedbávajúc svoje povinnosti trávil veľa času v kruhoch „vyššej spoločnosti“.

Keď mal Bismarck dvadsaťštyri rokov, zomrela mu matka, a mladík bol nútený prevziať správu rodového majetku v Pomoransku. O osem rokov neskôr, roku 1847, sa vrátil do Schönhausenu, oženil sa so šľachtičnou Johannou von Puttkamer a v tom istom roku bol zvolený za poslanca do novovzniknutého pruského zákonodarného zboru – Vereinigter Landtag. Revolúcie, ktoré vypukli o rok neskôr, vtiahli Bismarcka do veľkej politiky; rýchlo sa preslávil ako neochvejný obhajca monarchie Hohenzollernovcov v zápase s liberálnymi a demokratickými revolucionármi, a vďačný kráľ Fridrich Wilhelm IV. ho následne vymenoval do významnej funkcie v diplomatickom zbore.

Manželstvo s Johannou sa ukázalo ako harmonické a trvalé – prežili spolu štyridsaťsedem rokov. V nasledujúcich rokoch sa im narodili traja potomkovia – dcéra Mária a dvaja synovia Herbert a Wilhelm. Okrem toho sa Otto von Bismarck podieľal na výchove siroty, susedskej dievčiny Wally von Blumenthal, ktorú nazýval svojím „nedeľným dieťaťom“. Bismarck rád trávil čas s rodinou a bol známy svojou starostlivosťou a oddanosťou.

Mária zu Rantzau, rod. von Bismarck

Prvým dieťaťom, ktoré sa narodilo v rodine Otta von Bismarcka a jeho manželky Johanny ku koncu ich prvého spoločného roku, bolo dievčatko pomenované Mária. Jej príchod na svet priniesol Ottovi von Bismarckovi nesmiernu radosť – s nadšením sa chválil priateľom, že mu manželka darovala dcéru, o akej vždy sníval.

Mária, rovnako ako jej mladší bratia, získala najprv domáce vzdelanie, neskôr navštevovala gymnázium a napokon ukončila univerzitné štúdiá. V mladosti utrpela ťažkú ranu – tragickú smrť svojho prvého snúbenca, po ktorej sa dlho nevydávala. Až ako tridsaťročná sa stala manželkou Kuna zu Rantzaua, ktorý pracoval v diplomatických službách jej otca, zastával sekretárske povinnosti a po svadbe mu zverili aj dohľad nad politikovým rozpočtom.

Tak ako obaja Mariini bratia, aj ona sa aktívne zapájala do politického života svojho otca. Jej povinnosti pritom neboli malé: často ho sprevádzala na reprezentačných podujatiach, odpovedala na listy, keď bol v pokročilom veku chorý, no stále politicky činný, a neustále bola po jeho boku, starala sa oňho a plnila rozličné úlohy.

Hoci si Mária všetky povinnosti plnila svedomito, takýto spôsob života nezodpovedal jej predstavám a čoraz viac ňou zmietalo vnútorné utrpenie, uzatvárala sa do seba. S pribúdajúcimi rokmi navyše pribrala, stratila pôvab a nadobudla hlbokú neistotu, čo napokon viedlo k úplnému ochladeniu vzťahu s manželom. Po tom, čo prežila muža aj oboch synov, zomrela vo veku sedemdesiatich ôsmich rokov – v úplnej samote.

Herbert von Bismarck

Druhým dieťaťom v rodine Otta von Bismarcka a jeho manželky sa stal syn Herbert, ktorý prišiel na svet už v Berlíne, rok po Márii, roku 1849. Stal sa prvým dedičom, oporou a opakou svojho otca, ktorý sa podľa šľachtickej tradície vo všetkom spoliehal práve na najstaršieho syna. Herbertovi bolo predurčené kráčať v jeho šľapajach a vďaka rodovému menu si vybudovať žiarivú diplomatickú kariéru.

Po ukončení štúdií na Bonnejskej univerzite nastúpil na miesto osobného tajomníka svojho otca a rýchlo postupoval v službe – najprv ako radca veľvyslanectva v Londýne, potom v Petrohrade a neskôr v Haagu. Roku 1888 získal funkciu pruského ministra a o päť rokov sa stal nezávislým poslancom Ríšskeho snemu. Služba mu však neprichádzala ľahko; raz poznamenal, že jeho otec je jediný človek, ktorý sa dokáže bez námahy vyrovnať so štátnymi záležitosťami a takou obrovskou záťažou. Po otcovej abdikácii v roku 1890 Herbert von Bismarck na znak solidarity odstúpil z postu štátneho tajomníka, hoci cisár Viliam jeho rozhodnutie neschvaľoval.

V mladosti sa Herbert zaľúbil do vydanej princeznej Elisabeth zu Carolath-Beuthen, ktorá bola o poznanie staršia a z lásky k nemu opustila manžela. Tento vzťah sa však neskončil sobášom, pretože otec synovi pohrozil, že ho pripraví o dedičstvo, a urobil všetko pre to, aby tomuto zväzku zabránil.

Herbert sa so svojou milovanou rozišiel a na otcov naliehavý nátlak si vzal za manželku mladú grófku Margarete von Hoyos, príslušníčku španielskeho rodu usadeného v Uhorsku. V ich manželstve sa narodilo päť detí, no keď mal ich najmladší syn sotva rok, Herbert zomrel na zlyhanie pečene spôsobené dlhodobým požívaním alkoholu. Jeho manželka ho prežila o štyri desaťročia a zasvätila svoj život uchovávaniu odkazu manžela i svokra. Ich najstaršia dcéra Hannah von Bredow sa stala aktívnou spoločenskou činiteľkou a odporkyňou nacistického režimu, zatiaľ čo syn Gottfried sa zapojil do sprisahania proti Hitlerovi a zúčastnil sa operácie „Valkýra“.

Wilhelm von Bismarck

Najmladší syn „železného kancelára“ Nemecka sa narodil roku 1852 vo Frankfurte nad Mohanom. Dostal meno Wilhelm, no v rodine mu jednoducho hovorili Bill. Vyrastal ako schopný mladík, no mal v obľube pohodlie a takmer úplne postrádal vyššie ambície. Napriek tomu bol – rovnako ako jeho starší brat – prinútený podriadiť sa otcovej vôli a kráčať v jeho šľapajach. Wilhelm vyštudoval právo, stal sa nemeckým politikom a vybudoval si pozoruhodnú kariéru, ktorá vyvrcholila funkciou prezidenta provincie Východné Prusko.

Sobáš s jeho sesternicou Sibyllou von Arnim-Kröchlendorff, dcérou otcovej sestry, ho vzdialil od rodičovskej autority. Otto von Bismarck sa nechcel dostať do otvoreného konfliktu s príbuznými, a preto sa nemohol priamo miešať do života detí, no jeho ambície, dominancia a chladný odstup v rodine vyvolávali napätie, ktoré postupne vytvorilo citeľný odstup vo vzťahoch.

Wilhelm von Bismarck sa stal otcom štyroch detí. Jeho jediný syn a tri dcéry sa nevenovali štátnej službe a viedli skromný spôsob života. Tak ako jeho starší brat Herbert, aj Wilhelm zanechal svoj úrad po tom, čo bol jeho otec roku 1890 zosadený z postu ríšskeho kancelára.

Zomrel ako prvý z Bismarckových detí, roku 1901 vo veku štyridsaťosem rokov – tri roky po smrti svojho slávneho otca, ktorý sa nikdy celkom nezotavil zo svojho politického pádu ani zo straty milovanej manželky.

❗ „Autor článku uvádza historické fakty, ako aj vlastné interpretácie a hypotézy na základe dostupných prameňov. Na formulovanie konečných záverov odporúčame obrátiť sa na akademické biografie a dokumentárne materiály.“