… – Prečo sú ľudia takí nerozumní?

– Nie sú nerozumní. Len sa tak správajú zo strachu.

– Zo strachu pred čím?

– Boja sa všetkého: že ich nik nebude milovať, aj že ich niekto bude milovať až príliš; boja sa smrti i samotného života, nedostatku jedla, krivdy či lúpeže. Boja sa dokonca aj toho, čo nemajú, cudzích predností, samoty i spoločnosti iných ľudí, posmechu a neprijatia. Majú strach z neúspechu, a neraz aj z úspechu. Ľudia sa boja tých, čo sa neboja – a najviac sa boja jeden druhého.

– A čo z toho vyplýva?

– Strach dokáže človeka priviesť k činom, v ktorých niet ani zrnka Lásky. Môže ho pripraviť o zdravú rozvahu. Pomaly, kvapku po kvapke, strach vytláča z ľudského života Lásku, zanechávajúc len hnev, ktorý sa napokon premieňa na nenávisť. A všetko to pramení z nedostatku Lásky, ktorá živí Vesmír a všetko, čo je v ňom. Tam, kde chýba Láska, bujnie chaos, nenávisť, hnev a strach. V priestore naplnenom Láskou nájdete mier, radosť, naplnenie, dôveru a hojnosť.

– Kde je teda všetka tá Láska a prečo ľudia nevedia byť radostní?

– Vedia, no boja sa. A ešte neveria, že možno žiť v radosti a zároveň prežiť. Sú presvedčení, že práca musí byť ťažká a plná súťaženia. A čo sa týka Lásky – tá prebýva v každom človeku a len čaká, kedy ju nechajú vyjsť na svetlo…

Alvis Majster Rún.