Spadla z výšky 800 metrov. Lekári jej predpovedali iný osud. Ona sa však do hôr vrátila.

3 apríl 2014. Island. Fotografovanie v horskom teréne.

Gela Allmann — skúsená nemecká alpinistka, majsterka skitouringu. Známa trasa, známe podmienky. Nič nenasvedčovalo blížiacej sa tragédii.

Pošmykla sa.

800 metrov pádu — po ľade, skalách a snehu.

Keď sa k nej dostali záchranári, bola nažive. Už to samo osebe pôsobilo takmer nepochopiteľne.

Zoznam zranení zaplnil niekoľko strán. Obe krížne väzy pretrhnuté. Bočný väz takisto. Meniskus chýbal. Chrupavka bola poškodená. Nerv bol poranený a následne transplantovaný. Svaly čiastočne odtrhnuté od kosti.

Deväť operácií.

Lekári hovorili s opatrnosťou. Prognózy boli „iné“ — takto ich sama opísala v rozhovoroch, bez bližších podrobností.

Rehabilitácia sa stala jej novým povolaním: trikrát týždenne fyzioterapia, každodenné cvičenia, špeciálny tréning na obnovu nervu. Nerv je osobitný príbeh — nemožno ho urýchliť. Možno len vytrvalo, deň čo deň, cvičiť a predstavovať si, ako sa prebúdza k životu. Doslova silou mysle.

Keď ju premáhala bolesť a vyčerpanie, opakovala si jedinú vetu:

„Dievča, upokoj sa. Mala si nesmierne šťastie. Už si prešla dlhú cestu. Nemôžeš sa porovnávať so zdravým športovcom.“

O rok neskôr napísala knihu — Sturz in die Tiefe („Pád do hĺbky“). Všetky autorské čítania boli beznádejne vypredané.

A potom sa vrátila do hôr.

Nie tak rýchlo ako kedysi. Nie na tie isté trasy. Zostupovala už len na lyžiach alebo lanovkou, pretože koleno ešte nezvládalo chôdzu z kopca. No predsa — vrátila sa.

Opýtali sa jej: chcela by sa vrátiť na Island, na to osudové miesto?

— Rada by som sa na Island vrátila. Ľudia tam boli úžasní. Krajina nádherná. Nemôžu za to, že som tam spadla.

A dodala:
— Po takejto nehode túžite robiť už len to, čo má skutočný zmysel. Ak môj príbeh niekomu pomáha, potom to všetko nebolo zbytočné.