Svoju myšlienku sformuloval o dvadsať rokov skôr, než ju publikoval. A predsa váhal.

V roku 1838 si dvadsaťdeväťročný Charles Darwin zapísal do svojho zápisníka kľúčovú ideu, ktorá mala prevrátiť vedu. Druhy nie sú raz a navždy stvorené — menia sa, prispôsobujú a vznikajú jeden z druhého prostredníctvom prirodzeného výberu. Teória sa ďalej rozvíjala, no jej základ bol už položený.

Knihu však nenapísal. Ani v roku 1838, ani 1840, ani 1845.

Až v roku 1859 vyšlo „O pôvode druhov“ — po viac než dvadsiatich rokoch.

Prečo?

Prvým dôvodom bolo, že si plne uvedomoval dôsledky.

Darwin bol vzdelaným mužom viktoriánskeho Anglicka, ženatým so zbožnou ženou. Jeho teória bola v rozpore so všeobecne prijímanými náboženskými predstavami o stvorení sveta. V listoch sám priznával, že jej zverejnenie otrasie spoločnosťou — a zjavne sa neponáhľal tento otras vyvolať.

Druhým dôvodom bola jeho túžba po istote.

Darwin bol metodický až pedantský. Skôr než svoju teóriu publikoval, osem rokov skúmal barnakle — aby hlbšie porozumel premenlivosti druhov. Zhromažďoval námietky, ktoré by voči nemu mohli byť vznesené, a vopred si pripravoval odpovede.

Tretím dôvodom bol list od Wallacea.

V júni 1858 Darwin obdržal list od mladého prírodovedca Alfreda Russela Wallacea, pôsobiaceho v Malajzii. V ňom sa nachádzal rukopis s takmer totožnou teóriou prirodzeného výberu.

Darwina zachvátila panika. Dvadsať rokov práce — a teraz niekto iný dospel k rovnakému záveru nezávisle. Jeho priatelia — geológ Lyell a botanik Hooker — navrhli riešenie: predstaviť obe práce súčasne na zasadnutí Linneovskej spoločnosti. Tak sa aj stalo v júli 1858.

Ďalšie otáľanie už neprichádzalo do úvahy. Počas trinástich mesiacov Darwin knihu dokončil.

„O pôvode druhov“ vyšlo 24. novembra 1859. Prvý náklad — 1250 výtlačkov — bol vypredaný už v deň vydania.

Táto kniha zásadne premenila biológiu, filozofiu i spôsob, akým ľudstvo chápe svoje miesto v prírode.

Wallace neskôr Darwinovo prvenstvo nespochybňoval a až do konca života zostal jeho priateľom.