Uložil sa spať v presvedčení, že jeho telu stačí jediná noc odpočinku, netušiac, že ho čaká najnemilosrdnejší zápas jeho života.

Písal sa rok 2013. Alex Lewis, vtedy tridsaťročný, sa zrazu necítil dobre: vysoká horúčka, bolesť celého tela, známy pocit chrípky. Nič nenasvedčovalo bezprostrednému nebezpečenstvu. Medzitým, kým spal, však baktéria s ničivou rýchlosťou prenikala do jeho krvného obehu.

V priebehu niekoľkých hodín sa jeho stav dramaticky zhoršil. Koža menila farbu, orgány začali jeden po druhom zlyhávať. V nemocnici lekári určili príčinu: infekcia streptokokom skupiny A, ktorá vyvolala bleskovú sepsu. Šance na prežitie boli takmer nulové. Rodinu pripravili na najhoršie.

Alex ležal v kóme, zatiaľ čo jeho telo bojovalo o holý život. Aby zastavili infekciu, lekári museli prijať kruté rozhodnutie: amputovať obe nohy, obe ruky a časť tváre. Keď sa Alex prebral, rozhodnutie už bolo vykonané. A on ho bez zaváhania prijal. Prišiel takmer o všetko – no zostal nažive.

Prebudenie bolo šokom, ktorý si len ťažko možno predstaviť. Neznáme telo, úplná odkázanosť na druhých, budúcnosť, ktorá sa zdala rozvrátená. Fyzická bolesť sa prelínala s bolesťou duše. No deň po dni začal Alex znovu budovať sám seba – nielen telesne, ale aj vnútorne, hľadajúc a nachádzajúc novú identitu.

Počas pobytu v nemocnici požiadal svoju partnerku Lucy o ruku. Nie ako filmové romantické gesto, ale ako vedomú voľbu: zostať spolu aj v tejto novej realite. V roku 2016 sa zosobášili, stali sa druhýkrát rodičmi a z toho, čo im zostalo, vytvorili plnohodnotný život.

Dnes Alex používa bionické protézy, pohybuje sa na invalidnom vozíku, šoféruje, varí, cestuje a športuje. Spolu s Lucy založil nadáciu Alex Lewis Trust, ktorá pomáha ľuďom s ťažkými zraneniami získať prístup k protézam, psychologickej podpore a skutočným nástrojom na nový začiatok.

Otvorene hovorí o depresii, zraniteľnosti a duševnom zdraví. Neskrýva bolesť, no nedovolí jej určovať jeho život. Naopak, často priznáva, že ten desivý rok bol paradoxne najlepším v jeho živote – pretože ho naučil, čo má v skutočnosti zmysel.

Jeho príbeh nie je zázrakom. Je nepohodlný a pravdivý. Je dôkazom, že aj keď je telo takmer úplne zlomené, vôľa k životu si vždy dokáže nájsť cestu vpred – s dôstojnosťou, láskou a silou, ktorú nevidno, no cítiť.

⚠️ Príbeh obsahuje zmienky o vážnom ochorení a amputácii. Materiál je zverejnený na informačné a motivačné účely a nenahrádza lekárske odporúčania.