Už počas svojho väznenia v čase norimberského procesu poskytol Hermann Göring rozhovor psychológovi Gustavovi Gilbertovi.

Göring vtedy povedal:

„Samozrejme, ľudia si neželajú vojnu. Prečo by nejaký dedinský chlapisko mal túžiť riskovať vlastný život, keď najlepším výsledkom vojny preňho môže byť len to, že sa vráti na svoju farmu živý a bez úhony?

Ľud si, prirodzene, vojnu neželá. Nik si ju nepraje — ani v Rusku, ani v Anglicku, ani v Amerike, ba dokonca ani v samotnom Nemecku. To je zjavné.

No napokon sú to vždy vodcovia krajiny, ktorí určujú smerovanie politiky. A prinútiť ľud, aby ju podporoval, je vec nanajvýš jednoduchá. Nezáleží pritom na tom, či ide o demokraciu, komunizmus, parlamentný systém alebo fašistickú diktatúru.“

Na to mu Gilbert namietol:

„Ale v demokracii je predsa jeden rozdiel — ľud má možnosť prehovoriť prostredníctvom svojich zvolených zástupcov.“

Göring mu však odvetil:

„To všetko je, pravda, veľmi pekné, no či má ľud hlas, alebo nemá — vždy ho možno prinútiť k poslušnosti. Je to prosté: stačí mu nahovoriť, že je terčom útoku. A zároveň obviniť pacifistov z nedostatku vlastenectva a z toho, že vystavujú krajinu nebezpečenstvu. To funguje v každej krajine.“

18 apríl 1946, citát z Gilbertovej knihy Norimberský denník.