V roku 1784 sa v anglickom grófstve Somerset narodilo dievča, ktorému sa, zdalo sa, svet rozhodol neposkytnúť ani najmenšiu šancu.

Sarah Biffen prišla na svet so zriedkavým ochorením — jej ruky i nohy sa vôbec nevyvinuli. V osemnástom storočí takáto odlišnosť takmer nevyhnutne znamenala rozsudok: závislosť, izoláciu a zabudnutie.

V Sarah však prebývala sila, ktorú nebolo možné spútať nijakými telesnými hranicami.

Naučila sa držať štetec perami. Sama si osvojila písanie, šitie a napokon aj maliarske umenie. Jej diela udivovali presnosťou a jemnosťou do takej miery, že ľudia prestávali vnímať jej fyzické obmedzenia — videli už len čistý talent.

V mladosti ju vystavovali na jarmokoch ako „kuriozitu“. Taká skúsenosť by dokázala zlomiť kohokoľvek. Ona však namiesto toho, aby dovolila poníženiu zničiť jej vnútro, využila toto obdobie na zdokonaľovanie svojho majstrovstva. Práve tam si ju všimol gróf Morton — človek, ktorý uveril v jej nadanie.

S jeho podporou získala umelecké vzdelanie na Kráľovskej akadémii umení v Londýne — čo bola na tú dobu pre ženu, a navyše so zdravotným postihnutím, takmer nepredstaviteľná príležitosť.

Jej miniatúrne portréty si čoskoro podmanili britskú aristokraciu. Medzi jej objednávateľmi boli aj členovia kráľovskej rodiny vrátane kráľa Juraja III. a mladej kráľovnej Viktórie. Jej práce — nesmierne precízne a detailné — sa stali dôkazom, že skutočný talent nepozná fyzické hranice.

Po smrti svojho patróna sa Sarah opäť ocitla v ťažkej situácii. Nevzdala sa však. Pokračovala v tvorbe, znovu si vydobyla svoje postavenie a napokon získala kráľovskú penziu od Viktórie.

Sarah Biffen zomrela 2. októbra 1850.

Jej príbeh však pretrval — ako symbol nezlomnosti.

Kedysi ju vystavovali ako „zvláštnosť“.

Dnes jej meno znie ako stelesnenie sily ducha, dôstojnosti a geniality.

Pretože neraz sa najväčšie majstrovstvo rodí práve tam, kde iní vidia iba obmedzenia.