V roku 1895 pricestoval loďou do Bostonu dvanásťročný chlapec. Pochádzal z libanonských hôr, bol skromne oblečený a po anglicky vedel len pár slov. Spolu so svojou matkou, dvoma sestrami a nevlastným bratom hľadal príležitosť v neznámej krajine – opúšťal istotu domova kvôli nádeji. Rodina žila v chudobe a niesla v srdci smútok zo straty blízkych.

V nových amerických školských laviciach sa chlapec spočiatku stretol s posmechom. Spolužiaci sa mu vysmievali pre silný prízvuk a často ho považovali za pomalého. Jeho tmavšia pleť mu priniesla aj urážky – niektorí mu nadávali do špinavcov.

No medzi učiteľmi sa našli takí, ktorí v ňom uvideli niečo výnimočné. Nebol hlučný, ale mal mimoriadne pozorné oči. Nevedel sa ešte dobre vyjadrovať slovami, no dokázal hovoriť svojimi kresbami s tichou, hlbokou múdrosťou. Čoskoro si osvojil angličtinu a začal si formovať jedinečný literárny jazyk, ktorý mu neskôr priniesol svetovú slávu.

Tým chlapcom bol Khalil Gibran.

Tragédia však jeho život neopustila. V priebehu niekoľkých rokov stratil nevlastného brata, milovanú sestru aj matku – všetkých kvôli chorobám. Jeho sestra si našla prácu v krajčírskej dielni, aby mu umožnila pokračovať v štúdiu. Gibran na jej obetu nikdy nezabudol. Neskôr napísal: „Najkrajšie slovo na ľudských perách je slovo ‘matka’.“ Jeho neskoršie úvahy o láske nevychádzali len z romantiky, ale aj z hlbokej bolesti, vďaky a poznania, ktoré prináša utrpenie.

V roku 1923 vydal Gibran knihu Prorok – zbierku poetických esejí o láske, slobode, radosti a smútku. Kniha sa stala celosvetovým fenoménom, preloženým do viac než stovky jazykov. Ľudia ju čítali pri najvýznamnejších životných udalostiach, od štátnikov a hudobných legiend až po obyčajných ľudí. Medzi jej obdivovateľov patrili Elvis Presley, John Lennon či John F. Kennedy – všetci v jeho slovách nachádzali útechu a inšpiráciu.

Gibran nikdy nekričal – len písal.

Zanechal slová, ktoré pretrvali:
„Z utrpenia sa rodia najsilnejšie duše. Najväčšie charaktery sú poznačené jazvami.“

Z duše poznačenej bolesťou vyrástla krása, ktorá znie dodnes – aj po celom storočí.
Pozoruhodné dedičstvo chlapca, ktorého kedysi považovali za nechceného.