V roku 1956 švédsky námorník menom Oke Viking, osamelý uprostred bezhraničného oceánu, zveril vlnám fľašu s krátkym odkazom:

„Pre niekoho nádherného a vzdialeného.“

Napoly žart, napoly modlitba — gesto človeka, ktorý sa už neodvažuje dúfať, a predsa svetu zanecháva kúsok svojho srdca.

O niekoľko týždňov neskôr priviali vlny túto fľašu k brehom Sicílie. Našla ju sedemnásťročná Paolina — dievča s očami plnými slnka a nepokojnej zvedavosti. Prečítala slová neznámeho muža zo Severu — a pocítila, akoby oslovovali priamo jej dušu.

Paolina sa rozhodla odpovedať.

Tak sa začal príbeh nasiaknutý atramentom, papierom a tichým očakávaním — dva roky listov medzi chladným morom Švédska a hrejivým dychom Stredozemného mora.

V roku 1958 Oke dorazil na Sicíliu. Keď Paolinu uvidel v prístave, pochopil — bolo to jej srdce, ktoré odpovedalo na volanie vĺn. V tom istom roku sa zosobášili v malej kaplnke pri mori.

Tak sa z náhodného posolstva zrodila láska, akú nedokáže načrtnúť nijaká mapa sveta.

Pretože niekedy osudu stačí fľaša, zopár slov a odvaha veriť, že tam niekde, za tisíckami míľ, sa vždy nájde niekto, kto odpovie.