V roku 2012 sa dvadsaťštyriročný izraelský horolezec Nadav Ben-Jehuda, nachádzajúc len tristo metrov pod vrcholom Everestu, vzdal svojho sna dobyť najvyšší vrch planéty, aby zachránil zraneného tureckého horolezca.

Ben-Jehuda opísal udalosť takto: „Prešiel som popri dvoch čerstvých telách. Boli čerstvé, pretože patrili ľuďom, ktorí sa vynárali na tých istých lanách ako ja. Uvedomujúc si, že zomierajú a nemajú viac síl sa hýbať, neodopli sa, len ostali pripútaní, upadli do kómy a napokon zomreli. Tí, ktorí pokračovali v ceste, ich preliezali.

Keď som ho zbadal, spoznal som ho. Bol to Aydin Irmak z Turecka, zoznámili sme sa v tábore. Bol v bezvedomí, bez rukavíc, kyslíka, mačiek, bez prilby. Čakal na smrť. Ostatní horolezci prechádzali okolo bez jediného gesta pomoci, no ja som chápal, že ak prejdem ďalej, určite zomrie. Vedel som, že musím aspoň skúsiť zachrániť ho.

Začal som zostup s Aydinom, ktorý trval deväť hodín. Bolo nesmierne ťažké niesť ho na sebe, pretože bol ťažký. Občas prichádzal k vedomiu, no vzápätí ho opäť strácal. Keď sa prebral, kričal od bolesti, čo náš zostup ešte viac komplikovalo. Kráčali sme pomaly, no neprestávali. V istom okamihu sa mi pokazila kyslíková maska. O niečo neskôr sme narazili na horolezca z Malajzie, ktorý bol rovnako v kritickom stave. Bolo jasné, že ďalej to nepôjde. Kričal som na horolezcov smerujúcich nahor, aby poskytli aspoň trochu kyslíka pre dvoch ranených, a niektorí sa ozvali...“

Napokon sa dostali do tábora, odkiaľ ich evakuovali vrtuľníkom do Káthmandú, kde boli hospitalizovaní. Všetci utrpeli omrzliny, Nadavovi Ben-Jehudovi silno omrzli prsty, keďže počas záchrannej akcie musel dávať dole rukavice.

„Stál som pred voľbou — stať sa najmladším Izraelčanom, ktorý pokoril Everest, čo by bolo výnimočné pre moju kariéru, alebo sa pokúsiť zniesť z hory raneného horolezca — vybral som si druhú možnosť a dokázal som to... Ďakujem všetkým, ktorí ma pripravovali a učili, vďaka nim som našiel silu zísť z hory sám a pomôcť tomu, kto to potreboval.“