V temných chodbách Toweru, kde sa kamenné steny učili pamätať tiché výkriky väzňov, existovalo zariadenie, ktoré patrilo medzi najzvláštnejšie v celej európskej histórii.
Nazývalo sa Scavenger’s Daughter – Dcéra mrchožrúta.

Nebol to nástroj popravy.
Nebol ani okázalý ako gilotína či teatrálny ako škripec, ktorý telo naťahoval až na samú hranicu únosnosti.
Tento nástroj kráľovského mučiaceho arzenálu pracoval presným opakom: telo stláčal.

Jeho autorom bol sir Leonard Skevington, veliteľ Toweru za vlády Henricha VIII.
Práve jeho priezvisko – Skevington – sa časom skomolilo na „Scavenger“, čím vznikol názov, ktorý znel desivejšie, než si vynálezca možno želal.

Zariadenie bolo jednoduché:
kovový oblúk pripomínajúci obrátené písmeno U, pevná základňa a mechanizmus, ktorý umožňoval oblúk uzavrieť okolo skrčeného väzňa.
Telo, stlačené zhora, sa muselo poddať: hrudník tlačený ku kolenám, hlava skrčená k hrudi, končatiny pritláčané jedna k druhej.

Účinok bol okamžitý a hrozivý.
Krv sa hrnula do hlavy, tlak v cievach prudko rástol a obete často krvácali z nosa, uší i úst. Niektorí omdleli, iní kričali, no väčšina dokázala vydržať len niekoľko minút, kým ich telo prestalo bojovať.

Napriek svojej brutalite bola Dcéra mrchožrúta používaná zriedkavo.
V Anglicku 16. storočia bolo mučenie legislatívne obmedzené len na prípady zrady, a aj vtedy muselo byť osobitne povolené kráľom.

Preto tento nástroj nikdy nebol určený na popravy ani verejné demonštrácie moci.
Bol to nástroj „poslednej možnosti“ – tichý, rýchly a účinný pri získavaní priznania.
Jediný zvuk, ktorý ho sprevádzal, bolo zatlačenie kovu, prerývaný dych mučeného a škripot pántov.

Pramálo sa zachovalo o konkrétnych obetiach. Stredoveké archívy mlčia – možno úmyselne. Niektoré mená sa spomínajú v súvislosti so špionážou či politickou zradou, no presné detaily sa stratili v labyrinte Toweru.

Je zaujímavé, že v tom istom období Angličania používali aj The Rack, škripec, ktorý telo naťahoval.
Scavenger’s Daughter bola jeho dokonalým opakom:

miesto naťahovania – stláčanie

miesto lámania kostí – pretrhnutie ciev

miesto dlhého utrpenia – rýchly kolaps

Dvojica týchto nástrojov – jeden rozťahujúci a druhý komprimujúci – sa v Toweri stala symbolom dvoch strán moci Henricha VIII.

Dnes možno originál tohto zariadenia vidieť v Tower of London, kde stojí za sklom ako pripomienka čias, keď sa pravda často vynucovala silou a strach bol súčasťou spravodlivosti.
Nie je tak známa ako železná panna či gilotína, no práve to jej dodáva nádych tajomstva.

V histórii je menej dôležité to, koľko krvi prelial nástroj, a viac to, čo prezrádza o dobe, ktorá ho používala.
Dcéra mrchožrúta ukazuje Anglicko Henricha VIII. nie ako ríšu, ktorá túžila po krvi, ale ako štát, ktorý sa snažil ovládať nebezpečné hranice moci – a niekedy pri tom prekročil všetky mysliteľné limity.