𝙑𝙚𝙡𝙠𝙮 𝙥𝙞𝙖𝙩𝙤𝙠
▪︎V ľudových poverách sa spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a nemalo sa nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná; nesmelo sa manipulovať so zemou (kopať, siať) ani prať bielizeň.

▪︎ Bol to však vhodný čas na štepenie mladých stromčekov. Ľudia totiž verili, že aj stromom sa poškodené miesta rýchlejšie zahoja. V tento deň sa mali realizovať aj praktiky, ktoré podľa predstáv zabránili tvorbe krtincov na poliach.

▪︎Pred východom slnka, sa ľudia chodievali umývať k tečúcej vode.Nevládni a starší sa umývali doma vodou prinesenou z potoka. Všetci verili, že voda v danom čase nadobúda blahodarné a liečivé účinky, ktoré z nich môže zmyť najrôznejšie choroby a neduhy.
V Čiernom Balogu ľudia verili, že na Veľký piatok tečie v potoku krv Pána Ježiša. V obci Telgárt chodili ľudia skoro ráno okolo 3.-4. hodiny k lesnej studničke „Pod žiarom“. Tam sa modlili, umývali a zobrali si vodu aj domov. Voda z potoka, či studničky a jej magická moc bola využívaná pri rôznych príležitostiach počas celého roka. Kropili ňou stajňu keď sa krava otelila, potierali kravám vemená, aby dobre dojili, pokladala sa do základov nového domu. V Telgárte a na Šumiaci pripisovali silné liečivé účinky masti zo šunky, ktorú varili na Veľký piatok.

▪︎Ak chcela gazdiná z Ponitria, aby jej kravy dobre dojili, mala do východu slnka zmutiť maslo na potoku. Na Myjave stačilo vyumývať dbanku. Maslo zmutené na Veľký piatok malo mať liečivú moc, preto ho odkladali. V okolí Zvolena si s ním gazda natieral ruky, keď išiel siať, aby aj zrno bolo hladké, čisté.

▪︎V okolí Topoľčian hádzali dievčatá na Veľký piatok do potoka malé jedľové vetvičky. Ak ich niesla voda stále po prúde, mali sa vydať vo vlastnej obci. Ak vetvičku stočil vír iným smerom, mali sa dostať za nevesty inam.

▪︎V predchádzajúcich storočiach bola rozšírená aj predstava že sa v noci zo Zeleného štvrtku na Veľký piatok schádzajú strigy na určitých miestach chotára, mohol to byť niektorý vrch na okolí alebo na krížnych cestách. Ľudia predpokladali, že škodlivá činnosť stríg a strigôňov je namierená predovšetkým proti dobytku, a preto natierali večer dvere stajní kolomažou alebo cesnakom.

▪︎V tento deň nemal gazda piť, a to ani vodu, lebo by bol v lete stále smädný, ani pálenku, pretože by ho uštipol had alebo by mu živly zničili úrodu.

▪︎Veľký piatok je dňom veľkého pôstu. V minulosti jedli ľudia len ľahké, zvyčajne mliečne jedlá, najčastejšie v rúre pečené zemiaky v šupke bez masti, chudobné polievky bez tuku, mlieko, čaj, chlieb.

Na dnes očakáva ľud náš, trebárs nie vždy plní sa mu, prílet lastovičiek, a je to radosti, vítania a ukazovania, jestli v skutku priletia. Ako ale prvú lastovičku okom zavidia, už bežia na járok, čo jaký mutný a ľadový, umyť sa: aby po celý rok pekní boli, najmä chlapci a dievčence. — Kto ale máš pehy, umyj sa radšej vlastnými slinami: zkapú ti pehy.

A kto zavčas rána, prú ako vtáčä vody preletí, vymočí si na járku nohy, nebude mať na ních rany; kto umyje pritom aj tvár: bude celý rok čistý a pekný. — Kto ešte pred svitaním ces kľúčovú dierku pretiahnutý kúsok slaniny zje, bude vedieť o všetkých vtáčkoch v chotáre. — Kočišia tiež kúpu kone na járku ešte do svitu (pred vysvitnutím): aby jim vždy pekné boly. — Hospodári mláťa cepami krtičné hrbky a zem okolo nich: aby krtice ďalej neryly, lež vyništely. — Rozhadzujú tiež ľad abo šnah po izbe: aby cvrčkov, blchy a všetek hmyz z domu vypudili. — Dievčence zametajú dnes izbu za sebou, nie pred sebou: by vždy na smetiach stojac svojho budúceho videly.

𝙆𝙚𝙙 𝙣𝙖 𝙑𝙚𝙡𝙠𝙮 𝙥𝙞𝙖𝙩𝙤𝙠 𝙙𝙖𝙯𝙙𝙞𝙠 𝙥𝙤𝙥𝙧𝙘𝙝𝙪𝙟𝙚, 𝙥𝙤𝙯𝙚𝙝𝙣𝙖𝙣𝙮 𝙧𝙤𝙠 𝙫 𝙨𝙖𝙙𝙚 𝙞 𝙣𝙖 𝙥𝙤𝙡𝙞 𝙩𝙤 𝙨𝙡𝙪𝙗𝙪𝙟𝙚

Mútenie masla pri potoku Liptovska Osada, Pavel Socháň 1891-1912
Literatura: E.Horvathová, Zvyky nášho ľudu r.1986
Michal Chrástek Hry obyčaje a povery r.1870