Už dlho som nepísala no dni bežia strašne rýchlo... Miška napreduje míľovými krokmi vpred a ja naopak zostávam niekde v diaľke... Chodím na intenzívne terapie každý jeden týždeň... Som hrozne unavená. Možno Vám to príde komické, ale napísanie tohoto článku ma stojí mnoho energie.

Podľa psychologičky môj mozog bol dlhodobo tak vybičovaný, že prešiel do usporného režimu. Parchant jeden.

Miška robí veľké pokroky.. Váha sa drží.

Máme konečne už kompletnú terapeutickú podporu. Psychiater, psychológ , podporná skupina a joga.

Spáva sama v izbe a ja nechodím pod chvíľou na kontroli. Po roku bola konečne s kamarátmi von. Už chodí na prechádzky sama. Niekedy cez víkend prespí u sesternice. Pomaličky ale isto sa vracia k normálnemu životu aj keď stále prekračuje prekážky drží sa statočne. Jej telo a psychika dostali riadne zabrať a potrebuje ich vyliečiť hlavne dušu tam nás čaká ešte veľa práce.

Úzkosti prichádzajú stále no naučila sa s nimi lepšie pracovať.