odporucam z vlastnej skusenosti vydrzat, mne sa to v minulosti nepodarilo, vzdala som to na treti den, dala som v praci vypoved, ze len na nejaky mesiac-dva ostanem doma (aby nebola ani skolka ani druzina) a pretiahlo sa to na 10 rokov (a to uz som bola znovu na prasky)

jaaaaj, no ved neplanujem ich odtial zobrat, vydrziiiiiim, musiiiiim, no je to tazke, fakt kazde rano bojujeme. Vo stvrtok bolo lepsie, dnes isiel muz s nimi a v pondelok budeme zasa na zaciatku.... Len nechapem, preco aj v skole, skolku sme uz zazili, ale skola? Myslela som, ze nove veci ho zaujmu a bude sa tam tesit, namiesto toho kazdy den vyjednava, preco tam neist. Najprv bolo, ze sa nudi, potom, ze tam nebude obedovat, posledna verzia, ze druzina je nanic... no horor. Ktori ste tym presli, uprimne vam zavidim, ze to mate za sebou. Aj ked kamoska ma "povzbudila", ze jej syn kazdy rok - uz je TRETIAK - reve minimalne prvy mesiac. No amen tma ked ma to caka mesiac a este k tomu kazdy rok....brrrr Potom zacne skola bavit Danka a pojde tam Linda a budem zasa na zaciatku, fakt zazitok....
Dievcense, krasny vikend vsetkym
Dada a deti