List Zlatice Kušnírovej k prvému výročiu vraždy
21. 2. 2019

Dobrý večer!

V prvom rade by som sa vám chcela všetkým poďakovať za to, že ste si dnes, na výročie ich smrti, prišli ucitť ich pamiatku. Som rada, že nezabúdate!

Poslednýkrát som svoju Maťu objala a pobozkala 9. februára 2018 s tým, že príde! Naposledy som sa s ňou rozpravala v ten osudný deň, 21. 2. okolo tretej poobede, kedy sme sa dohodli, že si ešte večer zavoláme. Ja som si následne, okolo 20.15 spomenula, že sme sa s Martinkou dohodli na telefonáte. Keď som jej ale volala, už telefón nezodvihla. Rozčulovala som sa, kde si nechala zasa položený mobil, keď nedvíha a boli sme dohodnuté, že si budeme volať. Takto to bolo vo štvrtok aj v piatok, no potom už mobily nezvonili. Vedeli sme však, že majú toho v práci veľa a cez víkend sa chystajú na predsvadobnú náuku, kde sme boli upozornení, že tam si telefóny ani počítač so sebou brať nemôžu. Syn mi už vtedy hovoril, aby som zavolala políciu. Ja som však nechcela, bála som sa, aby sa Martinka na mňa nenahnevala, že čo zasa robím zbytočnú paniku. Bohužiaľ, mala som syna poslúchnuť a zavolať skôr. Keby nebola tá náuka, už vo štvrtok by som išla do Mače.

Až keď mi v nedeľu zavolala Jankova mamina, že či vieme niečo o Martinke, lebo oni sa im tiež nevedia dovolať. A to bola nedeľa večer, ked už mali byť z predsvadobnej náuky doma. V tom momente som volala na políciu a oboznámila som ich so situáciou. Takisto som poprosila rodinnú známu, ktorá býva neďaleko, aby sa zašla pozrieť do ich domu. Keď už volala synovi s tým, že na mieste sú policajti a hovoria, že sa tam stal tresný čin myslela som, že nastal únik plynu v dome. No ani v najhoršom sne ma nenapadlo, že by ich niekto mohol zastreliť.

Celý život tak ako ja aj rodičia Janka sme deti učili hodnotám a snažili sme sa s nich vychovať dobrých a slušných ľudí. Tak veľmi by som chcela vrátiť čas a ochrániť ich. Postavila by som sa pred nich a vlasným telom ich chránila. Bohužiaľ, čas sa vrátiť nedá.

Nedokážem pochopiť prečo. Prečo sa to stalo práve im. Veď oni nikdy nič zlé neurobili. Boli to naši anjeli, naše nevinné deti. Vždy zastávali hodnoty, boli slúšní a spravodliví. Nebažili po peniazoch, chceli len spravodlivosť, rovnakú pre všetkých. Stále čakám, že zavolajú, napíšú, prídu...Je to celé ako zlý sen. Zobrali nám naše drahé deti, my už viac nežijeme len prežívame a bojujeme z posledných síl, aby boli potrestaní všetci tí, ktorí im to urobili a ktorí dovolili, aby sa toto mohlo na Slovensku stať.

Preto vás všetkých prosím stojte pri nás, podporte nás v tomto nedobrovoľnom boji, aby ich vražda bola nezávisle vyšetrená, aby sa zistili objednávatelia a aby sa vyšetrovali všetky tie kauzy, o ktorých Janko písal. Toto už nie je len o nich dvoch, ale o nás všetkých, o lepšej budúcnosti pre vaše deti. Treba sa zaujímať o veci okolo nás, treba ich zodpovedne voliť. Treba očistiť tento mafiásky štáť, aby zajtra neprišiel o život ďalší novinár, ktorí odhaľuje tú špinu okolo. Ti zlí, mocní tohto štátu chcú dosiahnuť len to, aby sme ostali pasívny a boli ticho.

Prosím vás, to nesmieme dovoliť. V jednote je sila.