"Po prvom pôrode som pozeral na svoju manželku a uvedomil som si, prečo by sme mali ženám stále otvárať dvere a pomáhať im do kabátov, pretože ony si to zaslúžia. Zatiaľ čo ja som sa triasol po celom tele, že už je po všetkom ona totálne odrovnaná a rozboľavená sa usmievala na nášho syna. Byť pri pôrode by malo byť pre všetkých mužov povinné. Žena tiež nemá na výber, dieťa je spoločné. Spolu si ho urobili, spolu by si mali pôrodom prejsť, bez ohľadu na to, že mu pohľad na krv nerobí dobre (jej možno tiež ne), bez ohľadu na to, že sa cíti bezmocný (ona sa tak cíti nasledujúce mesiace, keď dieťa bezdôvodne plače) a pokiaľ to zmení jeho pohľad na ňu, ako na ženu, tak to nie je pravý chlap, ale zbabelec."