Začalo to v noci okolo jednej. Susedia skladali asi skriňu zo švédskeho nábytkového obchodu stratili návod, alebo slovník so švédštinou, tak sa vyprdli na skladanie a hrali čiaru so šroubami a maticami na svojej plávajúcej podlahe. Druhý krát som si skoro cvrkla, keď mi padala v práci hlava na stôl / to tá noc zábavná/ a zobudila som sa zubami prilepená o taviacu pištoľ a kus filcu som musela pidlať z očného viečka skôr, ako príde šéf . Tretí krát som si cvrkla keď mi pani na pošte tvrdila / nemala som lístok/ že balík prvou triedou ide dva dni, tak som rátala s ňou štvrtok/ ten sa vraj neráta, teda deň podania/ piatok, pondelok.... a nechcela dať ani bohovi ale DALA. Štvrtý krát som si cvrkla v kúpeľni v záchvate zastaviť čas som si otvorila skrášľujúcu masku. Ale akú. Ruská kolegyňa ma obdarovala krásnym veľkým balíčkom s azbukou / viď foto/. Kukám do toho, nejaký zbalený kus papiera tam vidím, vytiahnem, padám od smiechu k zemi a delím sa s Vami. To sa nedalo nezverejniť. Vyzerám ako predvoj ku klux klanu, môj syn/ málo sa inak usmieva/ sťahuje kútiky do úškrnu...a ja sa fotím. . QWETINKA Mimochodom v tej maske vraj vyzerám dobre a mlado, rozmýšľam ju nosiť nafurt.