O Bobine

Kde bolo tam bolo, kde sa piesok lial a voda sypala.....vlastne takto sa začínala každá rozprávka, ktorú som čítala keď som bola malá ako ty. Aj ja ti chcem dnes porozprávať rozprávku, ale táto začne troška inak.
Bobina sa narodila inak ako ostatné dievčatká. Nepriniesol ju ani bocian, ako sa to vraví malým dievčatkám a nenarodila sa ani mamičke z bruška. No veď ani nemohla. Bobina ožila pod rukami Zuzany, ktorá vdýchla život bábike z farebných handričiek. Zuzana si vo svojej fantázii vytvorila dieťatko a dala mu podobu handrovej bábiky. Ale to teta Zuzka nevedela, že šicí škriatok dal Bobine aj naozajstný život a uškŕňal sa v predstave ,čo Bobina povyvádza.
Dievčatká to sa čudujete ,však? Neveríte že môže byť bábika živá? .Deti, a aj niektorí dospeláci vedia ,že keď veľmi chcú ,môže ožiť aj hračka. Stačí sa jej dlhšie pozrieť do očí a je to.
Bobinu teta Zuzka ušila s láskou , a hneď ako jej namaľovala očká Bobina zažmurkala a odvtedy sa neprestala dívať s údivom na náš farebný svet a keby nemala ústa namaľované isto by ich mala dokorán roždžavené.
A keby vedela rozprávať ústami, aj by to tete Zuzke povedala ,ale Bobinu počuli rozprávať len iné hračky, a veru ale niekedy aj dievčatá ktoré majú veľkú fantáziu. Počujete ju aj vy? Že nie?
Bobinka sedela v okne a pozorovala, čo sa deje v domčeku tety Zuzky. Teta Zuzka netušiac ,že má doma okrem sivého kocúrika Chlpošíka aj inú kamarátku, ktorá ju pozoruje, sa ráno rozhodla že napečie jablkovú štrúdľu. Kocúr Chlpošík sa Zuzke obtieral o nohy a žobral o kúsok šunky. Potom pružne vyskočil na okno k Bobine ,a myslím, že aj on tušil ,že Bobina nie je len taká obyčajná bábika a s ľahkosťou položil labku na jej nožičku v pásikávých pančuškách a spokojne vrnel a driemal. Občas okom zaškúlil na Bobinu, lebo čosi začul.
Zuzka vybehla na záhradu a Bobinka nenápadne otočila hlávku smerom do záhrady, aby videla čo sa bude diať.
Keďže sa narodila na jeseň, záhrada hrala farbami, listy boli krásne žlté a oranžové a na stromoch sa vietor hral schovku s jablkami a listami.
Zuzka priniesla v pletenom košíku jabĺčka, a kým ich začala šúpať na koláč, prihodila pár polienok dreva do krbu, aby sa ohriala a onedlho sa plamienky ohňa veselo predbiehali a tancovali oranžovým svetlom .
Bobina všetko hltala očami ,aj sa pod fúz usmievala, a bola preveľmi zvedavá čo bude ďalej.
Zuzka si zviazala dlhé vlasy naučeným pohybom do uzla, pospevovala si tichúčko a strúhala jablká.
Do jabĺk pridala vanilkový cukor a ten ťahal Bobine nos ,až sa bála ,že ho bude mať ako zemiak ,aj keď sa v ňom prštekom veru nešpárala. Škorica Bobine vyvolala tichý kých, zavrela oči a sama sa smiala na tom že sa nedá kýchnuť s otvorenými očami.
Zuzka vložila koláč do rúry .
Bobina bola ohromená, toľko farieb a vôní veľmi sa tešila a v noci, keď ju nikto nevidel ,nevydržala a ochutnala zo štrúdle a zistila že svet je nádherný, farebný , veselý a voňavý.