@rembura Určite si nechcem zastávať toho, keď sa rodinní príslušníci nezaujímajú vôbec, ale zase tiež to nie je úplne jednoduché. Starý človek môže mať demenciu a byť nezvládateľný a agresívny. Alebo nie každý má možnosť starať sa napr ležiaceho pacienta. Kto si môže dovoliť byť doma, pozastaviť život na dobu neurčitú a starať sa? Mimo iné, je to fakt strašná robota a vie to byť aj trauma na celý život.... otec sa stará o svoju matku, býva s ňou, vozí ju po lekároch každý druhý deň. Ešte sa sťahovali aby boli bližšie a na prízemí, lebo nezíde po schodoch. Je to veľký chlap, čo chodieval pravidelne do posilovne. Napriek tomu má opakovaný pruh z toho ako ju zdvíha. Ak by to bolo na mne, tak ju jednoducho neudvihnem a neznesiem dolu po schodoch. Nemám možnosť sa ani sťahovať a ani byť na naporúdzi 24/7. Nemám ani auto aby som ju celý deň rozvážala po lekároch. Neviem čo by som robila... nie každý má možnosť. Ja sa matke napr komplet starám o dom a záhradu. Občas je mi do plaču, lebo mi to žere komplet voľný čas a ak by som mala vlastnú rodinu, tak neexistuje. Ale ak by som sa musela starať tak, ako otec o babku, tak jednoducho bohužiaľ... ani kebyže sa na hlavu postavím, tak to nie je v mojich silách.
A ono to nie je v dnešnej dobe.... v japonsku v minulosti vyniesli starých ľudí do hory a nechali ich tam zomrieť. V minulosti ani tie starobince a opatrovateľky neboli. Iba makačka na poli od rána do súmraku. Fakt je to často krát otázka možností a nie ochoty.
To je taká otázka...