Možno mnohé očakávate, že to bude príbeh o deťoch no v podstate aj je ale o takom 86 ročnom dieťati. Telku sa snažím zapínať čo najmenej v prítomnosti mojej babky, pretože vždy všetko komentuje...no keby len to...

Je 11:00 doobedu a babka už netrpezlivo čaká pri TV pretože presne v tom čase ide jej obľúbená telenovela Vymenené životy, ktorý ale ona volá film, pretože si názov nevie zapamatať a debaty typu, už ide ta chudera matka? a neviem kto ešte sme zmenili nato, že to bude teda "film", a ja aj ona to tak budeme vedieť. Telku zapínam na maximum, len aby počula čo najlepšie, čo potom že to počujú aj susedia oproti, hlavne že babka rozumie...no aspoň to si myslím...V prvej polovici filmu sa nič zvláštne nedeje, babka kľudne sedí a pozerá až kým nenabehne prvá reklama...to už počujem ako hundre..."Prečo zase tie reklamy?" "Fuj, také škaredé veci tam dávajú" Pozriem nanu a ona hlava dole až k pupku a v ruke silno stíska ruženec, veď je prestávka treba to využiť...modlí sa a pritom frfle "To už asi 10 minút tie somariny ukazujú, stále dookola to isé, prečo to nemôžu dávať až po filme?" Že sa nehanbia, ukazovať v televízore (akurát ukazovali scenku, kde sa bozkávajú)..fuj, fuj, take škaredé. Ok, hrýziem si do jazyka a robím sa, že to nepočujem. Konečne reklama skončila a pokračuje jej "film" keď v tom, chuderku mamu "Gulseren" zase 100krát vyháňajú z vily, a ona neúprostne stojí, za svojim, že z nej neodíde pretože ju dcéra potrebuje....Tu už babka frfle aký to len tá žena má osud...deti jej v porodnici vymenili...chudobná je...a všetci sú proti nej...keď v tom ukazujú "Hazal" (ktorá už može chodiť ale nechce a len to  pred ostatnými hra, pretože jej to vyhovuje) V tom ukažú na jej nohy ako s ními kýve, napriek tomu, že je na vozíku...to už babka nevydrží vyskočí z gauča a beží bližšie k TV, lebo z takej dialky nevidí...a pritom frfle...och ta chudinka chodiť nemože, vysvetlujem jej, že to len hrá...a ona namňa hučí či nevidím, že je na vozíku, reku dobre budem ticho.... Prejde 5 minút a babka už nadáva na Hazal, zato aká je drzá, že v ich dobe nemohla otcovi ani zle slovo povedať a nie ešte svoj názor...cela nervózna netrpezlivá komentuje všetko, ľutuje každého, úplné vžitá do deja...kedy ich úpenlivo povzbudzuje, že to dokážu...jej dajú ďalšiu reklamu...ÁÁÁÁÁ..to už babka plná zlostí, kričí, prečo zase tote somariny, zas dookola reklama na romatické filmy, postelové scénky, tu sa už opäť babka krčí a schováva hlavou čo najnižšie k zemi...len aby to nevidela, pritom v rukách silno stláča ruženec a odrieka ďalšíe zdravasy...konečne....reklama skončila...babka netrpezlivá si pre istotu už sadla rovno na zem, len nech jej nič neujde...keď tu zrazu "Džansu" ujde z domu a babka to komentuje...no už ide, už ju ukradnú...ide niekto zanou...joooj chudinka zase plače...nema pokoja...tak jej vysvetlujem, že to je len film...ok tvárila sa že rozumie, povedala že to dobre hrajú...keď tu Džansku ide k svojmu skutočnému otcovi, to už babka nevydrží a kričí...čo to robíš??? Choď domov, šak to darebák, ...zase ju upozornujem, že to je len film...je to vymyslené...nepočúva kričí ďalej...to si už hrýziem do jazyka a vyberám nejakú čokoládu na nervy lebo ma od zlosti roztrhne...už nech to skončí...odchádzam z izby a netrpezlivo čakám na koniec, zvuky typu ne ne nechod tam, sa tvárim že nepočujem.....Konečne počujem zvučku, ktorá oznamuje koniec, teším sa že konečne bude trochu kľudu, keď v tom babka má potrebu dorozprávať mi čo bolo, keď som tam ja nebola...ok tvárim sa, že ma to moc nezaujíma ale, že počúvam. (Pritom som to videla už včera 🙂 ) A vysvetlenie mojej babky...Džansu odišla k svojmu otcovi, lebo on vyhral sud a zverili mu ju...teraz mu robi slúžku, nakupuje, stará sa o dieťa, no a pokazila im fen...v duchu sa smejem pretože v skutočnosti to bolo tak...Džansu ušla z domu a šla za otcom pretože nemala kam ísť, súd nebol a ani už nebude, bol zrušení...a na nákup šla preto, že chcela....A aby som nezabudla...babka zahlásila, že dnes večer neide spať ale to bude pozerať, že do zajtra nevydrží....ÁÁÁÁÁ pomooooc. 

Nabudúce napíšem ako sa u nás pozerajú správy...malá ukážka...ukazujú scénku kde rušia nebankovky a stahujú ich do KE a babka zahlási...jáááj deti, treba šetriť rušia peniaze...odkladajte korunky...márne jej vysvetlujem čo sú nebankovky...ona to videla a počula v správach tam to hovorili....🙂

Ona (22r.) bola pastierka kráv, pracovala tvrdo a poctivo. Každý šuhaj sa za ňou otáčal. Dokázala poblázniť nie jedného mládenca svojím pohľadom. Všetky ženy, dievky v jej okolí jej závideli, ohovárali ju. No ju muži v tom veku nazaujímali, starala sa len o svoje povinnosti. Od svojích 16 rokov bývala v dome učiteľa, ktorému upratovala, varila, prala a po tejto práci utekala robiť ďalšie, v ktorých bola zamestnaná. Nemala chvíľu voľna. No malá jednú zlú vlastnosť, nikomu nedokázala povedať nie.

On (26r.) takmer inžinier, školu nedokončil tesne pred koncom kvôli peniazom, pracoval na pošte. Keď mal 3 roky, jeho otec odišiel pracovať do zahraničia a viac sa už nevrátil. Jeho mamka zomrela keď mal 11 rokov. Od tej doby bol sirota. Mal bratrancov a sesternice, ale všetci sa mu otočili chrbtom, robili mu iba zle, vždy ho veľmi trápili. Mal naštastie svoju babku, ktorá sa o neho starala, pokial vládala. No penazí nemali nikdy dosť, napriek tomu, že po dedovi vlastnil kopec pozemkov, no jeho rodina, bratranci ho aj o tie dokázali okradnúť. Ostali mu len zopár, na ktorých pracoval celý svoj život. Veľakrát sa stalo, že chodil s trojštvrťovým rukávom, nie preto, že to bolo v tej dobe moderné, ale preto, že mu to bolo malé a na iné nemal. Rovesníci si ho preto doberali.

O nej sa dozvedel od kamarátov, pretože poblázila hlavy všetkým. Chcel spoznať túto mladú ženu. No ona o neho nejavila žiadny záujem. Chodil za ňou každý týžden, peši, na bicykli, kedže cez týždne pracoval. Pobláznila mu úplne hlavu. No z jej strany to bolo iné, ona myslala na iného, na muža, ktorý bol v tom čase na vojne. Dokonca raz, keď takto pásla kravy, prišli pre ňu sestry, aby sa rýchlo ponáhľala domov, pretože k nim prišil na návštevu, ona miesto radosti v srdci pocítila smútok. Dokonca celou cestou domov plakala. Sama tomu nerozumela, nechápala čo sa to deje. Nerozumela týmto citom alebo nechcela.

Nerozprávali sa spolu o budúcnosti, neriešili to, čo bude, nikdy jej nepovedal čo plánuje, až raz prišiel k ním, keď bola doma iba s otcom. Už vo dverách pocítila, že sa niečo deje, že neprišiel len tak. V tom pristúpil bližšie k nej a spýtal sa jej, či ho chce za muža. Zaskočená otázkou, neodpovedala ani nie ani áno. V tej chvíli bola ticho, neprehovorila ani slovo. Napätie v miestnosti by sa dalo krájať, až kým on nespustil plač. Normálne sa rozplakal, povedal jej, že on vie, prečo ho ona nechce za muža, pretože je chudobní, je sirota a všetci sa mu iba posmievajú. Nedokázala to počuvať, prišlo jej ho veľmi ľúto a tak mu povedala že nech sa ide domov obliecť, že ona si ho vezme. Povedala mu áno zo súcitu.

Svadby neboli ako dnes, plánované polrok, rok, dva dobredu. Svadby vznikli náhle, rozhodnutím mladých, ktorý zavolali svojím rodičom, aby prišli a bolo. Dokonca v ten istý deň, ako sa vydávala ona, jej sestra sa vydávala tiež len o pár dedín ďalej. Jej rodičia pendľovali medzi jednými a druhými. Dokonca niektorý prišli len na jednu svadbu a na druhú nie. Ale to sa v tej dobe neriešilo, najdôležitejšie bolo, že sa zosobášili pred Bohom. Nezáležalo natom, koľko ľudí príde, aká bude výzdoba, jedlo, pitie, všetky tieto veci boli nepodstatné.

Takto spolu žili neuveriteľných 62 rokov manželstva. Spolu mali 5 detí. Nehovorím, že to bolo vždy ideálne, no vždy to spolu zvládli. Vždy všetko spolu vyriešili. On bol veľký srandista, vždy bral všetko s humorom, čo ju vždy neuveriteľne vytáčalo. Dokázali sa pohádať, ale aj ospravedlniť. Posledných 5 rokov jeho života, bol čím ďalej tým viac pripútaný na posteľ. Bol odkázaný na jej dennodenú pomoc, ktorú mu až do posledných chvíľ vždy dávala. Starala sa oňho deň aj noc, neustále 24 hodín denne, až do jeho posledných chvíľ. Nikdy mu nedala pocíťiť, to že by bol menejcený alebo iný, brala ho ako svojho manžela, otca svojích detí, naučila sa ho mať rada, dokázala ho ľúbiť zo všetkými jeho dobrými aj zlými vlastnosťami.