...moja babka sa vydávala zo súcitu...

Ona (22r.) bola pastierka kráv, pracovala tvrdo a poctivo. Každý šuhaj sa za ňou otáčal. Dokázala poblázniť nie jedného mládenca svojím pohľadom. Všetky ženy, dievky v jej okolí jej závideli, ohovárali ju. No ju muži v tom veku nazaujímali, starala sa len o svoje povinnosti. Od svojích 16 rokov bývala v dome učiteľa, ktorému upratovala, varila, prala a po tejto práci utekala robiť ďalšie, v ktorých bola zamestnaná. Nemala chvíľu voľna. No malá jednú zlú vlastnosť, nikomu nedokázala povedať nie.

On (26r.) takmer inžinier, školu nedokončil tesne pred koncom kvôli peniazom, pracoval na pošte. Keď mal 3 roky, jeho otec odišiel pracovať do zahraničia a viac sa už nevrátil. Jeho mamka zomrela keď mal 11 rokov. Od tej doby bol sirota. Mal bratrancov a sesternice, ale všetci sa mu otočili chrbtom, robili mu iba zle, vždy ho veľmi trápili. Mal naštastie svoju babku, ktorá sa o neho starala, pokial vládala. No penazí nemali nikdy dosť, napriek tomu, že po dedovi vlastnil kopec pozemkov, no jeho rodina, bratranci ho aj o tie dokázali okradnúť. Ostali mu len zopár, na ktorých pracoval celý svoj život. Veľakrát sa stalo, že chodil s trojštvrťovým rukávom, nie preto, že to bolo v tej dobe moderné, ale preto, že mu to bolo malé a na iné nemal. Rovesníci si ho preto doberali.

O nej sa dozvedel od kamarátov, pretože poblázila hlavy všetkým. Chcel spoznať túto mladú ženu. No ona o neho nejavila žiadny záujem. Chodil za ňou každý týžden, peši, na bicykli, kedže cez týždne pracoval. Pobláznila mu úplne hlavu. No z jej strany to bolo iné, ona myslala na iného, na muža, ktorý bol v tom čase na vojne. Dokonca raz, keď takto pásla kravy, prišli pre ňu sestry, aby sa rýchlo ponáhľala domov, pretože k nim prišil na návštevu, ona miesto radosti v srdci pocítila smútok. Dokonca celou cestou domov plakala. Sama tomu nerozumela, nechápala čo sa to deje. Nerozumela týmto citom alebo nechcela.

Nerozprávali sa spolu o budúcnosti, neriešili to, čo bude, nikdy jej nepovedal čo plánuje, až raz prišiel k ním, keď bola doma iba s otcom. Už vo dverách pocítila, že sa niečo deje, že neprišiel len tak. V tom pristúpil bližšie k nej a spýtal sa jej, či ho chce za muža. Zaskočená otázkou, neodpovedala ani nie ani áno. V tej chvíli bola ticho, neprehovorila ani slovo. Napätie v miestnosti by sa dalo krájať, až kým on nespustil plač. Normálne sa rozplakal, povedal jej, že on vie, prečo ho ona nechce za muža, pretože je chudobní, je sirota a všetci sa mu iba posmievajú. Nedokázala to počuvať, prišlo jej ho veľmi ľúto a tak mu povedala že nech sa ide domov obliecť, že ona si ho vezme. Povedala mu áno zo súcitu.

Svadby neboli ako dnes, plánované polrok, rok, dva dobredu. Svadby vznikli náhle, rozhodnutím mladých, ktorý zavolali svojím rodičom, aby prišli a bolo. Dokonca v ten istý deň, ako sa vydávala ona, jej sestra sa vydávala tiež len o pár dedín ďalej. Jej rodičia pendľovali medzi jednými a druhými. Dokonca niektorý prišli len na jednu svadbu a na druhú nie. Ale to sa v tej dobe neriešilo, najdôležitejšie bolo, že sa zosobášili pred Bohom. Nezáležalo natom, koľko ľudí príde, aká bude výzdoba, jedlo, pitie, všetky tieto veci boli nepodstatné.

Takto spolu žili neuveriteľných 62 rokov manželstva. Spolu mali 5 detí. Nehovorím, že to bolo vždy ideálne, no vždy to spolu zvládli. Vždy všetko spolu vyriešili. On bol veľký srandista, vždy bral všetko s humorom, čo ju vždy neuveriteľne vytáčalo. Dokázali sa pohádať, ale aj ospravedlniť. Posledných 5 rokov jeho života, bol čím ďalej tým viac pripútaný na posteľ. Bol odkázaný na jej dennodenú pomoc, ktorú mu až do posledných chvíľ vždy dávala. Starala sa oňho deň aj noc, neustále 24 hodín denne, až do jeho posledných chvíľ. Nikdy mu nedala pocíťiť, to že by bol menejcený alebo iný, brala ho ako svojho manžela, otca svojích detí, naučila sa ho mať rada, dokázala ho ľúbiť zo všetkými jeho dobrými aj zlými vlastnosťami.

A zrazu prišiel deň, keď tu už nieje medzi nami. Dni keď už iba spomína, na chvíle, ktoré boli a ktoré spolu prežili. Neustále premýšla, či mu bola dobrou ženou, dobrou manželkou a dobrou matkou. Ostali už iba spomienky. Ostala tu už iba ona...