úvod do situácie: učím synka pýtať sa kakať. celkom sa nám darí - síce to zatiaľ nepovie s predstihom a na rovinu, ale ako vnímavá matka viem z odlesku vypúlených očí vyčítať čo je vo veci (plienke) a zväčša už druhú polovicu potreby stihneme do záchoda..
akcia: celá rodina odchádzame z domu. sme ako vždy vo výraznom časovom strese, preto tatík ešte odstriháva výhonok z izbovej rastlinky a dáva ho zakoreniť do vody. Oliver, vidiac tento počin, aktívne priloží ruku k dielu a stiahne na seba jedenapolmetrovú sloniu nohu. Čerstvo poliatu. Behám z obývačky do kúpeľne, vytriasam z decka hlinu, utieram vodu a nadávam. Veľkému aj malému. Malý zatiaľ rozoberie zvyšky veľkonočnej výzdoby a príde za mnou do kúpeľne. S vajcom v každej ručičke máva smerom k záchodu a niečo mrmle... bez zaváhania ho taká celá vystresovaná otočím a posotím von z dverí - "ale mašíruj bleskovo preč!! presne vidím, čo chceš s tými vajíčkami urobiť ty malý satan!"
epilóg: tento raz sa asi prvý krát pýtal kakať načas...ostal nepochopený - čo si z toho asi do života odnesie? :-/ 😀