Pokrok ?

Keď chcela moja stará mama navštíviť svoju matku, potrebovala na túto cestu 3 dni. Jeden deň išla  kočiarom, druhý deň rozprávala svojej matke, čo  má nové a počúvala, čo sa udialo zase u nej, chvíľku boli spolu v kuchyni a chvíľku na záhrade a potom tretí deň sa vracala kočiarom späť domov.

Keď sa za svojom matkou vydala moja matka, potrebovala na to 2 dni .Išla vlakom, a keď mala šťastie a vlak na prestupných staniciach nemeškal, tak dorazila ku svojej matke ten deň večer. Všetko si porozprávali a moja matka mohla na druhý deň zase odísť domov.

Keď idem za matkou ja, trvá mi to tak pol hodinky. Jazdím autom a stavím sa u mamy asi len na 10 minút, pretože sa moje deti nudia a ja musím ešte stihnúť všetky nákupy.

AK ZA MNOU BUDE RAZ CHODIŤ MOJA DCÉRA, NA AKO DLHO SA ASI U MŇA ZASTAVÍ ???

Keď sa ešte kedysi chodievalo po vodu k studni, ľudia sa tam stretávali, prehodili spolu pár slov, povedali si, čo je nové, pomohli si navzájom naplmiť svoje džbány, vedrá a mechy vodou – a potom šli pomaly späť. Voda bola ťažká, a tak mali dostatok času na premýšľanie, dokonca i na modlitbu. Potom bol zavedený vodovod. Všetko je jednoduchšie, pohodlnejšie a hlavne – trvá to menej času. Ale –  nieto si s kým pohovoriť a chýba aj čas na premýšľanie…  (B.Ferrero, Živá voda pre dušu)

Čo človek seje, to bude aj žať … a činiac dobré neustávajte, lebo svojím časom budeme žať neumdlievajúci.  A tak tedy, kým máme čas, robme dobre všetkým…  List Galaťanom 6,7-10  Lebo veď aký je váš život?  Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom zmizne… List Jakoba 4,14.