Ako dieta rastie, začíname mu hovoriť “už si dosť veľký/á aby si mala cumlík, aby si pil/a z fľašky”… alebo si myslíme “hmm už je dieta dosť staré na to, aby prespalo celú noc, aby som ho vozila v kočíku” atď. Ale potom príde situácia, kedy svoje slová popreme a povieme dieťaťu, že na tú preliezku je ešte príliš malé.

Na jednej strane mu tvrdíme ako je na niečo už veľké, potom je na niečo malé… no koľkí z nás ukazujú dieťaťu čo môže? Na čo je čas práve teraz? Koho by bavilo počúvať samé NESMIEŠ, NEROB, NECHYTAJ, NONO! Alebo TERAZ nie, UŽ nie, POČKAJ kým vyrastieš. No mňa by to teda nebavilo. Vás áno?

Keď Karolína začala objavovať svet okolo seba, zaujali ju kvietky. Samozrejme ich chcela preskúmať. Namiesto toho, aby sme jej hovorili NETRHAJ, jej povieme OVOŇAJ.

Keď začne hádzať hračky, ukážem jej loptičky, ktoré môžeme spoločne hádzať. Keď chce dávať do úst plastelínu, spýtam sa jej, či ju bolia zúbky a či si prosí hryzadlo, ktoré môže hrýzť.

Skúsme deťom hovoriť viac ÁNO ako NIE. Chce to čas a veľa trpezlivosti hľadať alternatívy, ale stojí to za to 🤍