Bolí to, keď rastieš - 102.časť

"Prepáčte, počúvam vás. Ako je na tom?" naliehavo čakal na odpoveď. Sestra sa pokojne usmiala a vyzvala ho, aby sa posadil. Patrik si vzdychol a počúvol ju.

"Pani Sabová už je pri vedomí. Komunikuje a dokonca sa pýtala domov." sestra sa povzbudivo usmiala. Patrik sa zhlboka nadýchol a vydýchol. Konečne mohol.

"Vďaka, Bože." povedal si pre seba a opäť sa pozrel smerom k sestre.

"Ešte jej urobíme nejaké vyšetrenia a potom ju prevezú na interné oddelenie. Neviete, či nezažila nejakú šokovú, stresovú situáciu?" spýtala sa sestra so záujmom.

"Neviem. Prišiel som vtedy, keď už ležala na zemi." Patrik sa zamyslel a rozostril si spomienky. Až teraz si uvedomil, že tam bola žena. Žena, ktorú stretli v parku vtedy, keď Zuzka išla na pohovor. Dobre si pamätal jej tvár. Alenkina sestra.

"Pani Sabová teraz potrebuje hlavne pokoj a kľud." vytrhol ho z premýšľania sestrin pokojný hlas. Patrik ticho prikývol.

"Mohol by som ju vidieť?" naliehavo k nej vzhliadol. Sestra chvíľu mlčky sledovala jeho oči. "Prosím." keď uvidela jeho prosebný výraz, nakoniec sa podvolila a prešla s ním dnu do vedľajších dverí, kde Alenka ležala. Patrik jej od srdca poďakoval a rýchlo pribehol k jej lôžku. Jedna zo sestier jej práve kontrolovala infúziu. Keď uvidel Alenkinu bledú tvár, ustarane stiahol obočie a rýchlo sa posadil k jej ruke. S láskou si ju chytil do svojej a keď sa usmiala, s úľavou si vydýchol.

"Ach, Alenka, čo mi to robíš?" priložil si jej ruku k perám a s láskou ju pobozkal. Sestra sa na oboch otočila a veselo sa usmiala. Potom potichu odišla a zavrela dvere od miestnosti, kde mal Alenke dokvapkať infúzny roztok.

"Prepáč. Nechcela som. Prišlo to nečakane. A zrovna deň pred našou svadbou." sklamane stiahla obočie a pohladila ho rukou po líci.

"To nech ťa netrápi. Svadbu môžeme mať kedykoľvek. Hlavne, nech si v poriadku." nežne si prezrel jej oči. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vošla Lenka. Vysvetlila Alenke a Patrikovi, aké vyšetrenia ju teraz čakajú. Patrika poprosila, aby na ten čas počkal vonku. On trochu neochotne súhlasil, ešte Alenku pobozkal na tvár a keď zatváral dvere, niekoľkokrát sa uistil očami, že je jeho milá v poriadku.

Keď vychádzal von z oddelenia, v mysli sa mu vynárali okamihy, keď Alenku videl ležať bezvládne na zemi. Opäť mu zovrelo srdce. Premýšľal, ako by to mal dať vedieť Zuzke a pomalým krokom vychádzal von z nemocnice, nadýchať sa na pár minút čerstvého vzduchu. Silvia práve pohľadom sledovala východ nemocnice a všimla si vážnu Patrikovu tvár. Zaplavil ju strach. Otvorila dvere auta a neistým krokom vyšla von. Chvíľu stála pri aute a mlčky čakala, či neprejde Patrik jej smerom. Keď zastal a z vrecka si vybral mobil, pomalými krokmi sa odhodlala prejsť k nemu. Patrik jej bol otočený chrbtom.

"Je Alenka v poriadku?" spýtala sa tichým hlasom Silvia. Patrik sa strhol a otočil sa smerom k nej. Keď uvidel jej tvár, prísne zovrel tvár.

"Áno. Teda, ešte jej robia vyšetrenia, ale už komunikuje." dodal a s výdychom sa mu tvár uvoľnila.

"To som rada. Ďakujem." vyslovila Silvia a otočila sa na odchod. Rýchlou chôdzou sa snažila dostať k autu. 

"Počkajte!" zvolal na ňu Patrik a keď zastala, podišiel k nej pár krokov dopredu. Silvia sa otočila so stiahnutou tvárou a chladným pohľadom.

"Nemám čas sa s vami rozprávať." sebaisto podotkla. Bála sa toho, čo by mohla počuť.

"Vy ste Alenkina sestra, však? Čo sa stalo predtým, než odpadla?" so záujmom sledoval ako sa Silviin výraz tváre zmenil z chladného na zaskočený. Mlčky na neho upierala pohľad a s ťažobou v srdci sa vracala k tomu, čo sa stalo.

"Rozprávali sme sa a potom nečakane odpadla." vyslovila so zamysleným pohľadom, ktorý upierala na zem. Patrikovi bolo jasné, že Silviine zľahčenie situácie neobsiahlo úplnú pravdu. Práve ten rozhovor sa musel stať pre Alenku spúšťačom jej slabosti.

"O čom ste sa rozprávali?" snažil sa zistiť podrobnosti. Silvia podráždene zovrela pery a uprela na neho blčiaci pohľad.

"Bolo to súkromné. Neviem, kto ste a nemám potrebu sa s vami o čomkoľvek dohadovať." rázne sa otočila na druhú stranu, rýchlo vošla dnu do auta a bez ďalšieho vysvetlenia sa stratila preč. Patrik za ňou pozeral s nechápavým pohľadom. Konečne mal možnosť zoznámiť sa s Alenkinou sestrou, ale zrovna takto si to nepredstavoval. Až teraz pochopil, aký priepastný rozdiel, v ich povahe, medzi nimi je. Otočil sa naspäť a opäť sa sústredene zahľadel na mobil. Vyhľadal Zuzkine číslo a s čo najväčším pokojom sa jej snažil objasniť situáciu, v ktorej sa ocitli.

Zuzka si s Tomášom práve vychutnávali teplú šálku čaju, keď jej začal zvoniť telefón. S úsmevom na tvári pozdravila Patrika. Očakávala nejaké príjemné správy ohľadom svadby. Keď začula, že je jej mama v nemocnici, okamžite sa jej tvár zmenila. Tomáš položil pohár na stôl a so záujmom si ju prezeral. Patrik sa ju snažil upokojiť pokojným tónom hlasu, že Alenka už komunikuje a práve jej robia potrebné vyšetrenia. To však Zuzku veľmi neupokojilo. Okamžite ako sa rozlúčili, naliehavo pozrela na Tomáša a prosebne k nemu stiahla pohľad.

"Moja milovaná, čo sa stalo?" chytil jej ruku a s upretým pohľadom do jej očí sa ju snažil upokojiť.

"Moja mama odpadla a je teraz v nemocnici." bolestne povedala so stiahnutým hlasom. Tomáš sa rázne postavil vedľa nej a čakal, kedy tak urobí aj ona. Ponúkol jej ruku a potom spoločne rýchlo vošli do jeho auta. Bez ďalšieho slova, sa o pár minút, dostali k nemocnici.

Zuzka ostala s Patrikom a snažila sa zistiť, čo sa vlastne stalo. Zatiaľ čo Tomáš rýchlo vybehol na oddelenie a prešiel do sesterne. S vážnou tvárou zisťoval podrobnosti o stave Alenky. Ihneď mu podali informáciu, že ju príjmala doktorka Frank. Tomáš vošiel do jej lekárskej izby a vyžiadal si okamžite všetky papiere týkajúce sa Alenkinej osoby. Lenka na neho nechápavo upierala pohľad, ešte nikdy ho takého nevidela. Bez ďalšieho vypytovania urobila, čo chcel. Tesne predtým, než zavrel dvere jej ozrejmil, že si ju na starosti berie on. Potom ešte raz pristúpil k sesterni a Hane vysvetlil, aby si našla náhradu za sestru Sabovú, pretože novoprijatá pacientka je jej mama. Tomáš sa stratil na dlhej chodbe, ktorá smerovala ku kolegovi, ktorý jej mal práve robiť sono. Alenka ležala na lôžku a čakala, kedy doktor vytlačí potrebné snímky a vyjadrí sa k jej stavu. Tomáš otvoril dvere s ráznym zaklopaním. Doktor od sona na neho letmo pozrel a pokojne sa usmial.

"Tomáš, čo ťa k nám privádza?" spýtal sa starší doktor popritom, ako niečo ťukal do počítača.

"Stav pacientky Sabovej. Potrebujem okamžite vedieť, aké sú jej výsledky?" posadil sa k nemu a s profesionálnym výrazom čakal na jeho odpoveď. Doktor prekvapene zdvihol obočie.

"Je to tvoja rodina?"

"Dá sa povedať. Tak, aké sú výsledky?" Doktor prestal hľadieť do počítača a so záujmom sa otočil k Tomášovi.

"Nič konkrétne som u nej nenašiel. Ale odporúčal by som možno ešte kompletné CT vyšetrenie." Tomáš si pošúchal bradu a prikývol.

"Zariadim jej radšej magnetickú rezonanciu. Ďakujem." potľapkal kolegu po pleci a odišiel do miestnosti, kde čakala Alenka. Keďže sa cítila trošku unavená, mala privreté oči a Tomášovu prítomnosť si nevšimla.

"Alenka, ako sa cítiš?" s láskou sa jej prihovoril blízko tváre. Náhle otvorila oči a vnímavo si prezrela jeho oči. Nežne sa na ňu usmial.

"Tomáš. To si ty?" snažila sa zaostriť pohľad a veselo sa usmiala, keď uvidela jeho tvár. Ticho prikývol a pohladil ju po ruke.

"Nemusíš sa ničoho báť. Si v poriadku, postaráme sa o teba. Čoskoro príde aj Zuzka. Teraz je s Patrikom." pozbudivo jej vysvetlil. Alenka spokojne prikývla a opäť privrela oči.