Bolí to, keď rastieš? - 122.časť

"Niečo sme ti priniesli." povedala Zuzka s láskou a z tašky vytiahla malú, látkovú líšku. Kúpila ju po ceste, v malom obchodíku s ručne šitými vecami. Predavačka bola zároveň aj majiteľka a so Zuzkou si za ten krátky rozhovor, čo spolu viedli, okamžite sadli. Bola to jemná žena s pokorným pohľadom. 

Matúško si svoj darček vzal s láskou do rúk a veselo sa usmial. 

"To je líška z malého princa, ktorého sme si spolu čítali." štebol s nadšením. 

"Som rada, že si to pamätáš." Matúško svoju novú hračku s láskou pohladil a nežne sa na Zuzku pozrel. 

"Čo je tu napísané?" chytil malý štítok, pripnutý na uchu, kde bola napísaná krátka veta.

"Budeš navždy zodpovedný za to, čo si skrotíš." povedala Zuzka s pohľadom upretým na Tomášove oči. Jeho pohľad ju láskal a hladil. Vnútro sa jej rozochvelo, keď si predstavila, ako si v plnosti užíva jeho blízkosť.

"Zuzka? Čo to znamená?" spýtal sa Matúško s vážnym výrazom. Zuzka sa na neho láskavo usmiala a pohladila ho po tvári.

"Raz ti do života môže vojsť niekto, kto ti otvorí celé svoje srdce. Až tak, že budeš môcť cítiť ako mu vonia duša. Keď sa tak stane, musíš byť veľmi opatrný a nesprávať sa sebecky. To znamená, že budeš myslieť viac na jeho dobro, ako na to svoje. Ježiš hovorí, aby sme sa aj my milovali navzájom tak ako On miloval nás. (Biblia, Ján 13:34). Malý princ sa do srdca líšky dostal tak veľmi, že na neho už nikdy vo svojom živote nezabudla. Rovnako ako si mi ty vzácny, od prvého okamihu, keď sme sa stretli a každý deň nad tebou premýšľam. Ako sa máš, či ti niečo nechýba, či sa cítiš ľúbený." nežne na neho pozrela a Matúško sa spokojne usmial. Konečne porozumel, čo tým líška myslela.

"Tak aj ty si si ma skrotila. Hneď na začiatku." chytil Zuzku za ruku a vážne vystrčil noštek. "A ja chcem, aby si bola šťastná, stále. Tak ako teraz." povedal odvážne a otočil sa k Tomášovi. "Aj ty mi v tom pomôžeš, však?" spýtal sa s nevinným pohľadom. Tomáš vážne prikývol.

"Sľubujem. Budeme sa o Zuzku starať obaja, aby sa cítila ako slobodné vtáča, ktoré si poletuje modrou oblohou a nič mu nechýba." dodal Tomáš s úsmevom a podal Matúškovi ruku na dôkaz, že to myslí vážne. Zuzka sa na oboch zamilovane usmievala.

"A som najpožehnanejšia z požehnaných, keď mám v živote takých odvážnych a chrabrých rytierov. Ďakujem." poslala obom vzdušný bozk a opäť pozrela na Matúška, ktorý si novú hračku s láskou, pritisol k srdcu. Na okamih privrel oči a prestal si oboch všímať. Na tvári mu hral jemný úsmev. Zuzka aj Tomáš ho so záujmom sledovali a čakali, či im bude chcieť ešte niečo povedať. O pár sekúnd ich opäť otvoril a pozrel raz na jedného a potom na druhého. Jemne sa usmial a všetku pozornosť venoval novej hračke. Zrazu Tomášovi zazvonil telefón. Volala mu z nemocnice Hana, že prišiel Peter a čaká na neho. Pozrel letmo na Zuzku, potom povedal, že príde hneď, ako to bude možné. Keď si telefón skryl, Zuzka sledovala jeho zamyslenú tvár.

"Niečo vážne?" spýtala sa jemne. Tomáš sa na ňu pozrel a s ľahkým úsmevom pokýval hlavou, že nie.

"Budem sa musieť vrátiť do nemocnice. Ale ty tu v kľude ostaň. Pošlem ti taxík, keď budeš potrebovať. Iba mi daj vedieť." starostlivo k nej pristúpil a pobozkal ju do vlasov. Zuzka Matúškovi šepla, aby chvíľu počkal, že odprevadí Tomáša a hneď sa vráti. Matúško veselo prikývol.

"Maj sa, malý princ." nahol sa k nemu Tomáš a jemne ho pohladil po líci. Matúškovi sa rozžiarili oči a radostne ho odzdravil.

Keď Tomáš so Zuzkou schádzali po schodisku, odmlčal sa a vážne premýšľal. Zuzka prerušila ticho, keď Tomáš otvoril dvere a otočil sa k nej.

"Niečo ťa trápi." priblížila sa bližšie k nemu a intenzívne mu sledovala oči. Tomáš si vzdychol a pokrčil plecami. Potom jej chytil ruku a s láskou si s ňou preplietol prsty.

"Iba nerád vediem dvakrát ten istý rozhovor." nežne sa usmial a jemne ju druhou rukou pohladil po líci. Pomaly sa k nej nahol a daroval jej ľahký bozk na to isté miesto.

"S kým?" vážne sa odtiahla a stále mu skúmala oči. Tomáš sklonil hlavu, potom sa zhlboka nadýchol a rukou si ju pritiahol k sebe. Až tak, že sa im pery takmer dotýkali. Zuzke sa zrýchlil dych, načo sa Tomáš zamilovane usmial a naklonil sa k jej uchu.

"Dnešný deň ešte neskončil. Večer ti zavolám." šepol nežne a zhlboka sa nadýchol vône jej vlasov. Jemne ju pobozkal na krk. Zuzka sa usmiala a nechala sa vtiahnuť do jeho blízkosti.

"Môže nás niekto vidieť." šepla s privretými očami, keď sa približoval k jej perám. Tomáš sa usmial a trochu sa odtiahol.

"Tak kým nás nikto nevidí, pobozkám ťa ešte na pery, aby som už mohol ísť." okamžite, ako to dopovedal jej prstami vošiel do vlasov a túžobne si vychutnal jej pery. Keď sa odtiahol, s láskou si prezrel ešte jej tvár, krásne zafarbenú rovnakou túžbou, akú jej pred pár sekundami venoval.

"Budem čakať na tvoj telefonát." šepla v jeho náručí. Tomáš ju pobozkal na čelo a chystal sa odísť. "Počkaj a kam ma chceš večer vziať? Ako sa mám obliecť?" spýtala sa so záujmom. Tomáš ju chvíľu sledoval, nahol hlavu do strany a potom sa tajomne usmial.

"Aj tieto šaty, čo máš na sebe sú krásne. Obleč si to, v čom sa ty sama budeš cítiť výnimočne." pristúpil ešte raz k nej a ľahko ju pobozkal na pery. Keď sa jej autom stratil z dohľadu, v srdci sa jej usadila radosť. Bez ohľadu na to, čo prežíva, pri tomto mužovi sa cítila nádherne. Potichu zatvorila dvere a prechádzala po veľkej chodbe naspäť na schodisko. Milan práve vyšiel z pracovne a pohľadom zastal na Zuzkinej tvári.

"Ste sama?" spýtal sa s úsmevom.

"Áno. Tomáš musel odísť do nemocnice, ja by som chcela byť ešte chvíľu s Matúškom, ak by vám to nevadilo?" Milan sa usmial a pokýval hlavou.

"Ale kdeže. Matúško sa vašej návštevy nemohol dočkať. Môžem vám robiť spoločnosť? Už som skončil s tým, čo som potreboval vybaviť." Zuzka súhlasila.

Matúško sa veľmi potešil, že ich mohol mať oboch pri sebe a s nadšením sa otcovi pochválil s novou hračkou a tým, čo nového sa naučil. Čo to znamená, niekoho si skrotiť a ako Ježiš chce, aby sme sa milovali navzájom. Zuzka sa pri jeho nadšení usmievala. Milan si však Zuzku vážne prezeral. Nepáčilo sa mu, že jeho synovi pletie hlavu s náboženstvom. Keď si však Matúško vybral spoločenskú hru, ktorú všetci traja začali spoločne hrať, jeho starosť sa okamžite, v Zuzkinej príjemnej spoločnosti a Matúškovom nadšení, vytratila. 

Tomáš zaparkoval auto a pomaly vošiel, cez bočný vchod, dnu do nemocnice. Zbytočné chaotické myšlienky, ktoré sa mu vytvárali, postupne odstraňoval, aby mohol myseľ naplniť pokojom. Nechápal, prečo ho potreboval Peter ešte vidieť. Všetky potrebné papiere mu nechal u Hany. Domnieval sa, že o ďalší rozhovor s ním, už viac nebude mať záujem. 

Keď otváral svoje dvere, rýchlym krokom podišla k nemu Hana a ticho mu šepla do ucha, že nový primár je v primárskej izbe, kde ho očakáva. Tomáš na ňu nechápavo pozrel so zdvihnutým obočím. Hana rezignovane pokrčila plecami a stratila sa naspäť v sesterni. Tomáš sa zhlboka nadýchol a pomaly prešiel až k primárskym dverám. Chvíľu si mlčky prehliadal nápis na dverách, kde ešte stále visela stará menovka primára. Zhlboka sa nadýchol a vydýchol a potom trikrát zaklopal. Začul Petrov hlas, aby vošiel dnu. Tomáš otvoril dvere a s pokojnou tvárou sa usadil oproti nemu. Sledoval jeho tvár ako zaujato sledoval papiere, ktoré mu Tomáš odovzdal. 

"Ďakujem, že si prišiel. Dúfam, že som ťa nevyrušil v tvojom osobnom voľne. Som však zvyknutý mať svoj tím vždy po ruke. Verím, že to chápeš." povedal dôležito a neutrálne sa mu zahľadel do očí. Tomáš pokojne prikývol. 

"Počúvam ťa." odpovedal s vážnou tvárou. 

"Ďakujem. Zaujíma ma pacientka, ktorá leží na našom oddelení po fyzickom útoku. Prečo je ešte stále u nás?" pozrel do papierov a potom zaujato skúmal Tomášov pohľad. 

"Považoval som to za dôležité. So Zuzkou, vlastne so sestrou Sabovou vedie pacientka povzbudivé rozhovory, ktoré jej pomohli v tom, že sa dokázala otvoriť aj profesionálnemu tímu. Pokiaľ si však dobre pamätám, o pár dní ju majú prepustiť." všimol si ako sa Petrova sánka stiahla napätím, keď vyslovil Zuzkine meno. Vážne sa opäť pozrel do papierov a chvíľu mlčky niečo čítal. 

"A čo tá stiahnutá sťažnosť na doktorku Frank?" spýtal sa so zdvihnutým obočím. Tomáš sa zhlboka nadýchol a ticho sledoval jeho pohľad. 

"Sťažnosť podal tvoj brat. Po tom, čo sa s ním Zuzka pozhovárala, rozhodol sa ju stiahnuť." vyslovil s upretým pohľadom. Peter sa mierne zamračil. 

"Prečo a čo mu povedala?" nechápavo čakal na vysvetlenie. 

"Neviem." povedal Tomáš jednoslovne. 

"Akože nevieš? Ona ti k tomu nič nepovedala?" trochu podráždene zdvihol hlas. 

"Nemám potrebu k nej robiť krížové výsluchy. Ak mi chce niečo povedať, tak to povie sama od seba." odpovedal pokojne. Peter sa opäť zamračil a sklonil hlavu k papierom. Tváril sa, že niečo číta. V skutočnosti však bojoval so žiarlivosťou. Keď si predstavil ako Zuzku drží v objatí Tomáš, mal chuť ukázať mu, kto je silnejší. 

"Nepáči sa mi, že ste spolu." povedal so zovretou tvárou. "Ani trochu." ozrejmil mu svoje pocity úprimne. Tomášova tvár bola pokojná. Nereagoval ihneď.