Bolí to, keď rastieš? - 125.časť

Tomáš sa postavil, pomohol vstať aj Zuzke a tentokrát ju do náručia vtiahol on. O pár sekúnd nato ju zdvihol do výšky a veselo sa s ňou zatočil. 

"Vďaka, Bože." šepol s pohľadom zdvihnutým k nebu.

Keď sa oproti sebe opäť postavili, Tomáš chytil jej prsty a navliekol jej na prstenníček zásnubný prsteň. Zuzka sa na tento pohyb pozerala s pohľadom plným lásky a šťastia. Keď Tomáš vyhľadal jej oči, usmiala sa. Pár sekúnd ju skúmal a potom ju vtiahol do bozku plného vášne a túžby. Jednou rukou jej vošiel do vlasov a druhou si ju pritiahol ešte bližšie k sebe, aby si ten okamih mohol vychutnať hlbšie a dlhšie. Keď sa od nej odtiahol, divoko jej bilo srdce a plytko dýchala. Obaja sa na seba usmiali tak, akoby si chceli povedať niečo, čo mali počuť iba ich srdcia. 

"Som ten najšťastnejší muž, moja milovaná." šepol popritom, ako pohladil jeden pramienok vlasov, ktorý jej vietor jemne sfúkol do tváre. 

"Som tá najšťastnejšia žena, môj najdrahší." nežne sa pridala, keď si svoje čelo oprela o jeho. Zvuk piana, jemný vánok, šum fontány a ich srdcia, ktoré bili v rovnakom rytme. S privretými očami sa oddávali tomuto požehnaniu, ktorým v tichosti nasycovali svoje duše.

Bola hlboká tma, keď Tomášovo auto zastalo pri Zuzkinom dome. Pocity, ktoré v nej ešte stále vládli, ju natoľko opantávali, že vôbec necítila únavu. Iba sa s nadšením pozerala na svoj nový prsteň a v zápätí na Tomášov šťastný úsmev. Stále tomu akosi nedokázala uveriť. Bude Tomášova manželka. Hlbšie nikdy nad tým nepremýšľala, srdce jej však dávalo jasnú odpoveď, keď privrela oči a predstavila si seba vo svadobných šatách ako kráča k nemu a dáva mu sľub vernosti. Zaplavila ju neha, radosť a láska. Pocítila jemný dotyk jeho pier na svojom líci. Nechávala si stále privreté oči a ľahko sa usmiala. 

"Si veľmi unavená?" spýtal sa starostlivo. Zuzka otvorila oči a ticho pokývala hlavou, že nie. 

"Predstavovala som si, aké nádherné to bude, keď ti budem môcť dať pred Bohom sľub vernosti." vyslovila zamilovane. Tomášovi do očí vošli iskričky radosti a zo široka sa usmial. 

"Ó, to bude pre mňa veľmi výnimočný deň. Keď si ťa budem môcť odviezť ako svoju manželku." povedal s pretrvávajúcim úsmevom a po chvíli sa zamyslel. Zuzka ho vnímavo sledovala. 

"Nad čím si sa zamyslel?" vnímavo nahla hlavu na stranu a nežne mu pohladila vrásku, ktorá sa mu na čele objavila. Tomášova tvár sa uvoľnila a s láskou jej pozrel do očí. Nahol sa ku nej a úplne slabo sa dotkol jej pier. Zuzka si vzdychla, keď sa odtiahol. 

"Myslel som si, že ti to poviem až po tom večierku, ale načo zbytočne čakať?" Zuzka zvedavo zdvihla obočie a čakala na objasnenie. "Dostal som ponuku od svojho známeho, aby som po ňom prevzal súkromnú prax, keďže ide do dôchodku a nemá nikoho, kto by ho mohol zastúpiť. Tak som premýšľal, že či by si tam nechcela pracovať spolu so mnou, ako sestrička. A možno, ak by si niekedy zatúžila doštudovať, aj ako moja kolegyňa." trochu neisto sa usmial. "Samozrejme, ak sa rozhodneš, že chceš v nemocnici ostať, pochopím to a podporím ťa. Ja som sa však rozhodol, že z nemocnice odídem." povedal trochu vážne. Zuzka ho trpezlivo počúvala a pri poslednej vete sklonila hlavu. 

"Kvôli Petrovi, však?" spýtala sa s hlbokým nádychom a opäť mu pozrela do očí. Tomáš sa na ňu nežne usmial a jemne ju začal hladiť po ruke. 

"Sčasti. Mám na to viacero dôvodov." Zuzka chytila jeho ruku, ktorou ju hladil a preplietla si s ním prsty. 

"Súhlasím." vyslovila rázne. Tomáš prekvapene zažmurkal, nečakal, že sa rozhodne tak rýchlo. "Si prekvapený?" spýtala sa s úsmevom. 

"Tak trochu, nečakal som, že sa rozhodneš ihneď." opätoval jej úsmev. 

"Ja som nad odchodom premýšľala tiež, len som ešte nemala premyslené ako to zariadiť. Vidíš? Boh to zariadil za nás bez toho, aby sme sa akokoľvek namáhali. Nemám potrebu namietať." vyznala sa pokojne. Tomáš ju vtiahol do náručia a nadýchol sa vône jej vlasov. 

"Niet krajšieho daru, ako keď Boh podaruje mužovi ženu, tak chápavú a láskavú. Najdrahší poklad, keď ho získa a smie jej nežnosťou v neistých chvíľach prejasniť hmlisté obzory. Lebo dvom je lepšie ako jednému." šepol skrytý v závoji jej vlasov. 

"Niet krajších dní, ako keď Boh vo svojej múdrosti vyberie z pomedzi mnohých práve teba a dá mi tú možnosť, aby som mohla zhlboka dýchať vôňu tvojej duše. Pretože patrí k mojej, tak dobre si rozumejú. Lebo Ježiš pozná naše srdcia lepšie, ako sme my sami ochotní vnímať. V Jeho láske ťa túžim spoznávať a v Jeho láske túžim, aby si ty spoznával mňa." Tomáš sa odtiahol a pozrel jej do očí. To posledné, čo chcel, urobil potom, čo ju odprevadil k dverám. Zhlboka a vnímavo sa jej zahľadel do očí, priložil si svoju dlaň na jej líce, palcom ju zopárkrát pohladil a potom ju pobozkal. S najväčšou láskou, akej bol schopný. 

"Milujem ťa." zaznel jeho túžobný hlas, keď sa chystal odísť. 

"Milujem ťa." vyslovila hneď po ňom.

 Zamilovane sa usmievala, keď si nasadol do auta, stiahol svoje okno a veselo jej poslal vzdušný bozk.