Bolí to, keď rastieš? - 133.časť

"Poznáte sa s novým primárom vášho oddelenia?" spýtala sa Veronika radostne a otočila sa naspäť k Petrovi. Hneď ako zazrela Petrov pohľad na Tomáša, nechápavo sa obrátila naspäť k Zuzke. Spytujúco na ňu zdvihla obočie. Tá smutne sklonila hlavu a keď sa otvorili dvere výťahu, pomaly doň nastúpila. Veronika ju nasledovala a ticho sa jej spýtala: "Čo má Peter s Tomášom?" Nechápavo sa opäť pozrela na Petra, ktorý stále nepriateľsky hľadel na Tomáša. Po chvíli sa Tomáš otočil a so stále pokojnou tvárou odkráčal k Zuzke. Peter zaťal obe päste a nastúpil potichu tiež. Veronika sa cítila nepríjemne. Mala pocit, že vzduch vo výťahu zhustol a keby tam Veronika ani Zuzka neboli, strhla by sa dnu búrka. Aspoň z Petrovej strany. Keď sa dvere od výťahu opäť otvorili ako prvý vystúpil Peter a bez slova zmizol tak rýchlo, že to Veronika takmer nezaregistrovala. Tomáš so Zuzkou tiež vystúpili na chodbu a Veronika ich nasledovala s nechápavým výrazom. Zuzka sa zhlboka nadýchla a neistým pohľadom pozrela do Tomášových očí. 

"Zuzka? Vieš mi vysvetliť, čo to malo znamenať?" nahla sa k nej Veronika z druhej strany. 

"Ak budeš chcieť, vieš kde ma nájdeš." nahol sa Tomáš k Zuzke a letmo ju pobozkal do vlasov. Veroniku ticho pozdravil a odišiel k svojim dverám. 

"Veronika? Ten muž, o ktorom si mi hovorila, je Peter?" vnímavo sa na ňu zahľadela svojim modrým pohľadom. Veronike sa zatajil dych a ticho prikývla hlavou. 

"Vy sa poznáte?" spýtala sa vážne. Zuzka si ticho vzdychla. 

"Je to veľmi dlhý príbeh. Sľubujem, že ti ho dnes večer porozprávam. Dobre?" snažila sa odpovedať pokojne. Veronika na ňu uprela ešte frustrovanejší pohľad. 

"Mám sa báť?" vyslovila bolestne. Zuzka ju vtiahla do náručia a chvíľu tak spoločne zotrvali. 

"Nemusíš. Mám ťa rada, moja vzácna." snažila sa ju Zuzka povzbudiť. 

"Aj ja teba." odpovedala Veronika odovzdane. Potom sa obe odhodlane vybrali za svojou prácou. Veronikine srdce sa zaťažilo zlou predtuchou. Niečo hlboko v jej vnútri jej našepkávalo, že tá žena, na ktorú Peter nedokáže zabudnúť, je práve Zuzka. Zazrela totiž pohľad, ktorým sa na ňu pozrel. A to jej lámalo srdce. 

Zuzka veľmi chcela zájsť za Tomášom. Hneď ako sa prezliekla, kráčala k jeho dverám. Nečakane k nej rýchlo podišla Hana a vyžiadala si, aby okamžite išla do izby pacienta, ktorého včera večer priviezli. Zuzka s vážnou tvárou prikývla a jej požiadavku sa snažila poslušne splniť. Nesmelo ešte dvakrát pozrela na Tomášove dvere. Snažila sa svoje srdce upokojiť tým, že Tomáš bude vedieť situáciu s Petrom zvládnuť s pokojom. A v mysli šepla aj tichú prosbu k Bohu za Petra, aby konečne dokázal prijať, že patrí Tomášovi. 

Peter sa prechádzal po svojej primárskej izbe. Myseľ mal úplne zatemnenú hnevom. Cítil sa ako zviera lapené do pasce. Rázne sa oprel o stôl a silno buchol päsťou oň. Nie, Zuzka sa nemôže vydať. To nemôže dopustiť. Prečo tak rýchlo? Nestihol ani zabojovať a už sa mu stráca. Otočil sa k oknu a prehrabol si vlasy. Musí niečo rýchlo vymyslieť. Rázne vzal telefón do ruky a vytočil číslo. Nebol si istý, či robí správne, ale bola to jeho posledná šanca. Vážne sa zamračil a jasne a stručne vysvetlil požiadavky na druhej strane linky. Keď dotelefonoval, zhlboka sa nadýchol, posadil sa a chvíľu mlčky premýšľal. Inú možnosť nemá. 

Celé doobedie mala Zuzka strašne veľa práce. To, čo ju tešilo najviac, keď sa dočkala prestávky bolo, že ucíti Tomášovo objatie. Práve prechádzala okolo, keď otvoril dvere a veselo na ňu žmurkol. Zuzka sa pobavene usmiala, rozhliadla sa okolo a keď sa nikto nepozeral, rýchlo vbehla dnu. Tomáš ju okamžite vtiahol do náručia. 

"Celý čas som myslel na to, ako sa cítiš z toho rána. Si v poriadku?" spýtal sa nežne a jemne ju pohladil po tvári. 

"Už áno, keď sa môžem ukryť tu." šepla s úsmevom a uchom sa oprela k jeho srdcu. Tomáš ju pobozkal do vlasov a spokojne si vydýchol. 

"Ohľadom svadby, ak potrebuješ, môžeme zmeniť termín. Nechcem, aby si mala pocit, že chcem na teba tlačiť." pokojne vyslovil, popritom ako ju hladil po chrbte. Zuzka sa odtiahla a vážne na neho pozrela. 

"Svadba. Moja mama sa dnes vydáva, prosím, odvezieš ma na úrad?" spýtala sa naliehavo. Tomáš sa usmial a ticho prikývol. Zuzka sa ani nestihla prezliecť a spolu s Tomášom, rýchlym krokom, utekala na parkovisko. 

Tomáš sedel v aute a mlčky hľadel na cestu. Zuzka ho ešte poprosila, aby zastal pri kvetinárstve a rýchlo kúpila kyticu. Keď sa dostali na úrad, Patrik práve hovoril svoje áno Alenke, Zuzka s Tomášom sa posadili na stoličku a ticho sledovali ich spokojné a šťastné tváre. Po chvíli sa Zuzka otočila a sledovala Tomášovu tvár. Bola stále pokojná, iba v očiach mu zazrela niečo neisté. Chytila sa jeho ruky a nežne mu palcom pohladila prsty. Potom sa k nemu nahla a ticho mu šepla:

"Nemám dôvod meniť termín našej svadby. Zajtra ti poviem svoje áno. Môj milovaný." Tomáš prekvapene zdvihol obočie, ľahko sa mu zdvihli kútiky úst a tentokrát sa on nahol k nej. 

"V tom prípade sa neviem dočkať, budúca pani Izakovičová," šepol blízko jej ucha a jemne ju pobozkal na krk, "kedy ti budem môcť, za svitu mesačnej noci, šepkať slová, ktoré budú patriť len tebe ako mojej žene." Zuzke sa okamžite zatajil dych a vnútro sa jej zovrelo v očakávaní. Zahanbene sa usmiala a do líc jej vošla červeň. Tomáš sa tiež usmial, pobozkal ju na líce a keď sa na neho otočila, šarmantne na ňu žmurkol. So skrývaným úsmevom pokrútila hlavou a snažila sa sústrediť na krásne okamihy jej mamy a Patrika. V mysli jej však stále znel túžobný Tomášov hlas. A ona, s rovnakou túžbou a jemnou neistotou, sa oprela o jeho rameno. Tomáš reagoval okamžite. Odtiahol si ruku a ochranársky si ju privinul k sebe. Neistotu z toho, čo ju čaká v ich svadobnú noc, okamžite nahradila neha a láska. 

Keď obrad skončil, Zuzka s Tomášom obom mladomanželom srdečne pogratulovali. Čas však rýchlo ubiehal a tak sa museli rýchlo vrátiť naspäť na oddelenie. Tušili totiž, že Peter ako primár, by si určite ihneď všimol, keby meškali. A oni mu nechceli dávať dôvod, aby si ich všímal ešte viac ako bolo potrebné. 

"Kedy ťa uvidím?" spýtal sa túžobne vo výťahu, keď sa zatvorili dvere. 

"Zajtra na svadbe, keď ti budem s obrovskou radosťou a láskou, hovoriť svoje áno." vyslovila nadšene. "Dnes večer si idem pre svoje šaty. Neviem sa dočkať, až ma v nich uvidíš." dodala s nadšením v očiach. Tomáš sa usmial a pobozkal ju na pery. 

"Ani ja sa neviem dočkať." povedal hlbokým hlasom a zaleskli sa mu oči. Zuzka sa zhlboka nadýchla a ľahko sa usmiala. Tomáš ju skryl do náručia a s láskou ju pobozkal do vlasov. Potom sa na ňu zamilovane pozrel a ešte raz ju pobozkal na pery. Odtiahol sa tesne predtým, než sa stihli otvoriť dvere. Oproti nim sa objavila Lenka, ktorá si ich prezerala s prísnym pohľadom. Ticho ich pozdravila a keď vyšli, bez slova sa postavila tam, kde boli oni pred chvíľou a stlačila tlačidlo prízemie. Práve sa chystala domov, pretože jej skončila služba. Vidieť ich spolu jej nepridalo na nálade. Bola však unavená a jediné, po čom teraz túžila bola teplá sprcha a posteľ. Vzťah medzi ňou a Tomášom, po tom všetkom, čo sa stalo tak ochladol, že strácala nádej, že by sa jej niekedy podarilo získať ho pre seba. Návrh, ktorý dala Petrovi, sa tiež nestretol s prijatím a tak sa pomaly začala zmierovať s tým, že Tomáš jej nikdy patriť nebude. Začal s ňou flirtovať príťažlivý a úspešný primár, ktorého stretla počas jednej zo svojich konzultácii a tak sa rozhodla sústrediť sa na neho. Spokojne sa usmiala, keď si predstavila, že ho uvidí aj na piatkovom večierku. 

Bol už podvečer, keď Zuzka čakala na Veroniku pred nemocnicou presne tak, ako jej to sľúbila. Zrazu pred ňou zastalo čierne BMW, vyšiel z neho mladík v obleku a pomaly k nej pristúpil. 

"Dobrý podvečer, vy ste slečna Sabová?" spýtal sa vážne. Zuzka prekvapene prikývla. "Mám požiadavku odviezť vás." vyslovil profesionálne. Zuzka ešte šokovanejšie na neho otvorila ústa. 

"Od koho?" zvedavo sa spýtala. 

"To nesmiem prezradiť. Má to byť prekvapenie." veselo sa usmial. Zuzka chvíľu premýšľala a potom sa usmiala tiež. Tomáš. Ešte aj deň pred ich svadbou ju chce prekvapiť. Spokojne sa usmiala a nastúpila na zadné sedadlo, ktoré jej šofér galantne otvoril. Hneď vedľa seba si našla kyticu, v ktorej bol malý odkaz na kvetinovom papieriku. 

Dnešný večer bude patriť iba nám dvom. Konečne.