Bolí to, keď rastieš? - 137.časť

Ráno sa Zuzka zobudila s jemnou nervozitou v podbrušku. Na skrini viseli jej svadobné šaty. Nadšene sa usmiala. Dnes sa stane Tomášovou ženou. S divoko bijúcim srdcom sa priblížila k šatám, odopla obal a ľahko ich pohladila. "Môj drahý, môj milovaný manžel." šepla so zasneným pohľadom. Zrazu jej zaznel zvuk smsky v mobile. 

U riaditeľky som všetko vybavil. Dnešný deň patrí iba tebe, moja drahá, moja milovaná. Máš už pre mňa pripravenú hádanku, aby som mohol splniť úlohu, ktorou si získam ruku svojej princeznej? 🙂 

Zuzka sa veselo zasmiala. Premýšľala nad odpoveďou. Po chvíli sa opäť pobavene usmiala, keď sa jej na displeji objavila ďalšia správa od neho:

Alebo môžem splniť aj inú úlohu, ak by si chcela. Napríklad putovať cez sedem dolín a sedem riek a priniesť ti kvet, ktorý ešte nikto nikdy nevidel. 

Zasnene sa zamyslela a po pár sekundách napísala odpoveď:

Boj o moje srdce si vybojoval už dávno, môj vzácny princ. 🙂 Svojou múdrosťou, zbožnosťou, húževnatosťou, nezlomným duchom a neskonalou láskou. Nepotrebujem nič viac iba, aby si stál po mojom boku a spoločne sme náš manželský zväzok stavali na pevných základoch viery v Ježiša. 

Odpoveď prišla takmer okamžite. 

Milujem ťa. Neviem sa dočkať, až ti poviem svoje áno. 

Zuzka sa nadšene usmiala a pomaly zišla dole do kuchyne. Boli dohodnuté s Veronikou, že príde čo najskôr sa jej bude dať, aby jej pomohla s účesom a make-upom. Keď si chystala raňajky, premýšľala, ako sa bude asi Veronika, po včerajšej noci s Petrom, cítiť. Nerozprávali sa o jej citoch otvorene, ale Zuzka tušila, že jej priateľka si v srdci skrýva hlboké city k nemu, hoci si to nepripúšťa. Aj smútok zaháňala svojou veselou povahou a to Zuzka na nej obdivovala. Bola rozhodnutá, že pri najbližšej možnej príležitosti sa bude zaujímať o jej skutočné pocity. Aby si nemyslela, že Peter medzi nimi vytvorí priepasť, cez ktorú sa nebudú môcť otvorene zhovárať. 

Keď sa usadila a začala si vychutnávať svoju dávku raňajok, zazvonil jej mobil. Bola to Veronika. Ozrejmovala jej, že práve dokončila svoju prácu v kancelárii a chystá sa hneď za ňou. Zuzka si vydýchla úľavou. V jej hlase nebol ani náznak niečoho nepríjemného. Znela nadšene a veselo ako vždy. Akoby sa tento deň týkal jej samotnej. Zuzka v tichu poďakovala Bohu, že jej podaroval práve takúto priateľku. 

Po chvíli do kuchyne vošli aj Alenka s Patrikom a vzájomne sa stratili vo veselom rozhovore o Zuzkinom a Tomášovom dni. Zároveň im Zuzka pripomenula ich nádherný včerajší deň. 

Zuzka si uvedomila ako rýchlo ubieha čas, keď sedela vo svojej izbe a sledovala Veroniku v zrkadle, ako profesionálne vytvára jej svadobný účes. 

"Podľa mňa by si sa tým mohla živiť." povedala Zuzka veselo, keď jej vytvárala ďalšiu jemnú kučierku spod zopnutých vlasov, ozdobených kvetmi. 

"Budem nato myslieť, keď ma prestane baviť práca v kancelárii." povedala veselo. "Ale s chválami počkaj, kým nedokončím celý účes a make-up, dobre?" uškrnula sa pobavene. "Aby si ešte neľutovala." dodala, keď zafixovávala ďalšiu vlnku vo vlasoch. 

"Už teraz sa cítim ako princezná." pozrela na Veroniku a spokojne sa usmiala. 

"A tak to má byť. Tento deň má byť pre teba výnimočný. Perfektné ako to Tomáš všetko zariadil. Nemáš žiaden stres, iba si užiješ ten pocit, že zažiariš a mužovi, ktorý ťa miluje viac ako svoj život, povieš svoje áno. Som z neho nadšená." radostne vyslovila a zaujato sa zahľadela na svoj výtvor v zrkadle. Zuzka sa letmo usmiala. Po chvíli jej tvár zvážnela. 

"Veronika? O včerajšom večeri vôbec nerozprávaš. Je medzi Petrom a tebou všetko v poriadku?" spýtala sa úprimne. Chcela, aby aj ona bola šťastná. Veronikin úsmev na chvíľu zmizol z tváre a vážne pozrela do zrkadla na Zuzkine oči. O pár sekúnd sa opäť usmiala. 

"Môžeme prejsť na make-up, nemyslíš?" snažila sa zmeniť tému. Nebola si totiž istá, ako má tento rozhovor so Zuzkou viesť. "Máme už iba pár hodín. Ešte by som ti rada urobila pár fotiek v prírode, v tých nádherných šatách, aby si mala pamiatku." povedala pokojne a vytiahla si kufrík s kozmetikou, ktorý si požičala od Adel. Zuzka sa otočila od zrkadla jej smerom a vnímavo si prezerala jej tvár. 

"Veronika, si moja priateľka. Som šťastná, že si sa tak vžila do môjho dňa a tak nádherne ma hýčkaš, ale pre mňa si dôležitá aj ty." vyslovila vážne a úprimne stiahla pohľad. Veronika sa posadila na Zuzkinu posteľ a zhlboka si vzdychla. 

"Čo by som ti mala povedať? A ako? Ja vlastne ani neviem, aký hlboký vzťah medzi tebou a Petrom bol. Vôbec si mi o ňom nerozprávala." vyslovila sklamane. 

"Nepovažovala som to za dôležité. Vzťah s Tomášom mi ukázal úplne inú hodnotu lásky. Bola som veľmi mladá, keď som bola s Petrom. Vyrastali sme spolu od malička. Bol pre mňa ten najdôležitejší človek. Jeho šťastie som vyzdvihla nad to svoje. Potom odišiel a ja som o ňom dlhé roky nevedela vôbec nič. Vlastne stále o ňom nič neviem, odcudzili sme sa." vyznala sa úprimne. 

"Si pre neho zjavne veľmi dôležitá. Nevie sa posunúť ďalej, pretože stále dúfa, že ťa získa naspäť." odpovedala Veronika citlivo. Necítila v sebe žiarlivosť, skôr jej bolo ľúto, že sa Peter nedokáže cez to všetko preniesť a nedopraje Zuzke šťastie v láske. Na druhej strane však chápala, aké krehké vie byť ľudské vnímanie lásky oproti tomu Božiemu. Zuzka si vzdychla. 

"Ja by som si tak veľmi priala, aby to tak nebolo. Aby sa nerozhodol vrátiť kvôli mne. Teda viem, že veľakrát Boh používa to, čo sa nám zdá nepríjemné na to, aby nás sformoval v Jeho slobode, ale už by som si veľmi priala, aby to konečne zo svojich pliec pustil a nechal, aby mohlo do jeho života prísť aj niečo nové. Možno krajšie. Ako napríklad ty." smelo na Veroniku pozrela a povzbudivo sa usmiala. Veronika na ňu prekvapene vzhliadla. 

"My sme iba priatelia. Nemyslím si, že by medzi nami mohlo vzísť niečo vážnejšie." vyslovila vážne. Po chvíli sa však zamyslela. Spomenula si na to ako divoko sa jej srdce rozbúšilo zakaždým, keď uvidela jeho hlboký pohľad. 

"Nikdy nehovor nikdy."priateľsky sa usmiala Zuzka a otočila sa naspäť k zrkadlu. Veronika s úsmevom pokrútila hlavou a viac sa k rozhovoru nevyjadrovala. Do srdca jej však vošla radosť z toho, že priateľstvo medzi ňou a Zuzkou, sa pri rozhovore o Petrovi, vôbec nenarúša. S novým nadšením sa opäť nechala vtiahnuť do Zuzkinho dňa a užívala si, že jej môže pomôcť v tom, aby vyzdvihla jej výnimočnú krásu ľahkým make-upom.