Bolí to, keď rastieš? - 138.časť

Po tom, čo Veronika so Zuzkou skončila a pomohla jej, spolu s Alenkou, obliecť si jej svadobné šaty, upravila sa aj ona. 

Ďalšie dve hodinky strávili potom spoločne pri jej čerešni, kde za nimi napokon prišli aj Patrik s Alenkou a zabavili sa pri tom, že si spravili niekoľko milých spomienkových fotografií. Zuzkine srdce prekypovalo vďačnosťou, že jej Boh podaroval, okrem nádherného počasia, aj blízkosť jej najvernejších. Keď sa Veronika družne zhovárala s Alenkou, Zuzka v tichu vošla medzi svoje kvety a s láskou ich pohladila. Zaujato sa zahľadela na kopce pred sebou. 

"Začína nová etapa môjho života. Neviem, čo ma čaká, ale toto miesto bude pre mňa vždy výnimočné. Prežila som tu krásne detstvo a nadprirodzené chvíle s Tebou. Vďaka." ticho šepla, privrela oči, zdvihla hlavu k nebu a zhlboka sa nadýchla. Pohladil ju ľahký jemný vánok, akoby jej Boh chcel odpovedať. Zuzka sa jemne usmiala. 

"Musíme ísť." zaznel naliehavý Veronikin hlas. "Nevesta nesmie meškať. Tomáš by sa už na mňa tak pekne neusmieval, keby to dopustím." dodala pobavene. Zuzka sa k nej otočila a veselo sa na ňu usmiala. Veronika toho využila a rýchlo jej urobila ešte jeden záber. Potom sa všetci štyria rýchlo pobrali naspäť. 

Zuzka zasnene sledovala svoj rodičovský dom, keď sedela na zadnom sedadle Patrikovho auta. Pomaly sa jej strácal z dohľadu a v jej vnútri sa vytvorila zvláštna tieseň z toho, že opúšťa starý život. Ticho si vzdychla. Po chvíli sa jej však v mysli objavili okamihy s Tomášom. Cítila sa pri ňom tak krásne, že sa musela zamilovane usmiať, keď si predstavila, že za malý okamih bude stáť vedľa neho a budú si hovoriť spoločné sľuby. Viem, že si mi ho vybral, môj dobrý Bože. Už v tých začiatkoch. A ja, zahľadená tým nesprávnym smerom, som vtedy Tvoj dar prijala nesprávne. Teraz ho však príjmam s pokorou, úctou a vďakou. Môj budúci manžel je môj a ja budem jeho. Poveď nás. Buď našim stredom. Udaj nám to správne tempo a zdokonaľ náš krok, aby vždy, nech sa udeje čokoľvek, sme hľadeli skrze Tvoju vôľu. Viem, že vtedy bude mať náš vzťah tú správnu hĺbku. V Ježišovi nás poúčaj a skúmaj naše srdcia, aby sme sa milovali navzájom s takou odovzdanosťou, ako Ty miluješ nás. Jej myseľ bola tak zahĺbená do jej tichej modlitby, že si pri privretých očiach vôbec nevšimla, že Patrik už zastal na mieste. 

"Naša krásna nevesta, si pripravená vidieť svojho ženícha?" spýtal sa Patrik s veselým pohľadom, keď sa otočil k Zuzke. Alenka urobila rovnako a dojato sa na Zuzku usmiala. Zuzka pomaly otvorila oči a zahľadela sa na miesto, kde ju pred pár dňami Tomáš požiadal o ruku. Vtedy ešte netušila, do akého dobrodružstva sa podujme. Zhlboka sa nadýchla a nadšene prikývla. Tým, že sa tu tentokrát ocitla za denného svetla sa jej to zdalo ešte krajšie. Spomenula si na príbeh o Adriane a Albertovi, ktorý jej Tomáš rozprával a zasnene sa usmiala. Keď jej Patrik otvoril dvere, pomaly vystúpila a rozhliadla sa okolo. Cítila sa ako v nebi. Znova privrela oči a zhlboka sa nadýchla. Opäť pocítila rovnakú sladkú vôňu kvetov ako predtým. Tentokrát sa však na tú krásu mohla aj pozerať. Zamyslene sa zahľadela na cestičku, ktorá viedla ku kaštieľu. Po chvíli otočila zrak do lesíka. 

"Vďaka Bože. Viem, že si tu. Prosím, vstúp a buď hlavnou súčasťou nášho dňa." šepla potichu s pohľadom upretým na stromy, ktoré šumeli pri jemnom povievaní vánku. Patrik k nej pristúpil a ponúkol jej ruku. Potom, spoločne s Alenkou a nadšenou Veronikou podišli k dverám. Rovnako ako prvýkrát, aj tentoraz pri nich stáli dvaja mladíci v dobovom kostýme a s vážnymi tvárami im dvere otvorili. Dnu zaznela vzdialená melódia, ktorá oznamovala príchod nevesty. Starší muž, oblečený rovnako v dobovom kostýme, ich srdečne privítal a ozrejmil im, že ich bude sprevádzať. Pomaly ich viedol po dlhej chodbe a keď otvoril tretie dvere, ocitli sa v obrovskej sále bohato ozdobenej ľaliami a bielymi ružami. Zuzkin pohľad okamžite padol na Tomáša, ktorý stál úplne vpredu. Bol otočený chrbtom a hlavou sa skláňal k nízkej dievčine, ktorá sa otočila na Zuzku a s nadšenou tvárou ju sledovala. Potom sa opäť nahla k Tomášovi, niečo mu povedala a on sa konečne pomaly otočil tiež. Okamžite ako Zuzku zbadal, jeho tvár sa zahalila do ohromenia. S vážnou tvárou jemne pootvoril ústa a bez slova ju sledoval s upretým pohľadom. Dievčina vedľa neho sa s úsmevom k nemu nahla a niečo mu ešte raz povedala. On však nereagoval a všetku svoju pozornosť venoval iba Zuzke. Tá sa jemne usmiala, sklonila hlavu a potom si letmo začala prehliadať tých pár ľudí, ktorí sedeli v laviciach a s obdivnými pohľadmi sledovali ju ako nevestu. Keď si vpredu všimla Janku, Tomášovu mamu, priateľsky jej pokývala hlavou, načo ona reagovala dojatým a pokorným úsmevom. Rovnako pozdravila aj babičku, ktorej sa v očiach leskli slzy šťastia. Keď boli Patrik so Zuzkou kúsok od Tomáša, Patrik sa k nej nahol a otcovsky ju k sebe privinul. 

"Som na teba hrdý. Nech vašu nádhernú lásku Boh mocne ochraňuje." šepol jej, keď ju pobozkal na obe líce. Potom hrdo podal Tomášovi ruku a oboch ľahko pohladil po chrbáte. Bez ďalšieho slova sa usadil na prednú lavičku, hneď vedľa Alenky, Janky a babičky. 

"Čo mi to robíš? Naposledy som sa takto cítil, keď som ťa prvýkrát uvidel pri lesíku, ako sedíš stratená vo svojich myšlienkach. Mal som čo robiť, aby som nabral odvahu ťa osloviť. Teraz mám čo robiť, aby som sa dokázal sústrediť aj na niečo iné. Srdce sa mi zviera neskonalou láskou zakaždým, keď sa na mňa pozrieš. Si nádherná, moja milovaná." jeho nežný hlas ju úplne opantal. Mala pocit, že sa ľudia vytratili a oni ostali sami. Nežne sa na neho usmiala a celá sa stratila v jeho pohľade. Z obrovského okna, ktoré zdobilo pravú stenu miestnosti, na nich dopadol slnečný lúč a to bol pre ňu znak toho, že ich zväzok Boh požehnáva. Presne v takej istej atmosfére ako vždy, keď jej chcel ukázať kúsok zo svojej svätosti. Keď Tomáš chytil jej ruku do svojej, cítila ako hlboko sa Boh dotkol jej srdca. Muž, ktorý stál vedľa nej a nežne ju hladil očami, obsiahol Boží plán pre ľudí v tom správnom zmysle: Preto opustí muž svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú jedno telo. (Biblia, Genezis 2:24) 

Keď si povedali svoje áno a svojimi podpismi spečatili svoje rozhodnutie, Tomáš vyhľadal Zuzkine oči a naliehavo si ich prehliadal. Potom sa nadšene usmial, jedným krokom vyplnil prázdne miesto medzi nimi a pritiahol si ju tesne blízko seba. 

"Moja nežná a láskavá manželka. Tento deň si chcem navždy uchovať v srdci. Bude mi jedným z najvzácnejších dôkazov o Božej vernosti. Milujem ťa." šepol zamilovane pri jej uchu. Pomaly k nim pristúpila tá mladá, útla žena, ktorú Zuzka videla pri Tomášovom boku, keď vstúpila s Patrikom do miestnosti. 

"Ste spolu takí nádherní. Normálne sa mi chcelo plakať, keď som vás videla, s akou láskou a odovzdanosťou k Bohu, si hovoríte svoje sľuby." vyslovila s nadšeným úsmevom. Tomáš chytil Zuzku za ruku. 

"Moja drahá, aby som vás predstavil,to je moja malá sestra Vivien." povedal veselo a jemne sa uškrnul. Vivien sa na neho mierne zamračila a hneď svoj pohľad uprela na Zuzku. 

"Veľmi ma teší, švagrinká. Nepočúvaj Tomáša. Som iba o dva roky mladšia." veselo na ňu žmurkla Vivien. 

"Teším sa, že ťa môžem vidieť aj osobne, Vivien. Tomáš mi o tebe rozprával. Počula som, že máš dve deti, sú tu spolu s tebou?" priateľsky sa spýtala Zuzka a letmo sa pozrela medzi hostí, či neuvidí nejaké deti. 

"Áno, sú tu s nami, ale manžel musel ísť s nimi na záhradu, sú veľmi živé." pobavene sa uškrnula Vivien. Potom vtiahla Zuzku do srdečného objatia. "Nechápem ako si to dokázala, ale musíš byť výnimočná žena, keď sa Tomáš rozhodol oženiť. Ver, že som za vás oboch nesmierne vďačná Bohu. Ste nádherný pár." šepla jej Vivien do ucha a obdivne sa na ňu usmiala. 

"No dobre sestrička, zase toľké tajnosti v mojej blízkosti byť nemusia, nemyslíš?" vyslovil Tomáš hravo a pritiahol si Zuzku bližšie k sebe. Celá jeho tvár sa rozžiarila, keď sa jeho oči stretli s jej.