Bolí to, keď rastieš? - 14.časť

Ďalej to už Zuzka zvládala bez problémov, keď videla na javisku Petra, ako s nadhľadom a úsmevom uvádza program. Občas zazrela jeho veselý pohľad, keď hľadel do jej očí a to ju vždy rozosmialo. Pripomenulo jej to čas, keď spolu sedeli s Haxom a Lejlou na lúke. Keď skončil hlavný program, konečne si k nej Peter prisadol. 

"Ďakujem, že si to tak bez problémov zvládla." pošepol jej s veselým úsmevom. Prikývla a usmiala sa tiež. V mysli sa jej zjavil Tomáš. Ihneď sa ho však snažila vymazať. 

"Išlo ti to skvele. Mal by si pouvažovať nad svojím ďalším smerovaním. Bol by z teba skvelý moderátor večerných správ." povedala pobavene. Peter sa rozosmial. 

"Len to nie. Umrel by som od nudy." zapojil sa s rovnakým tónom hlasu. 

"Och a to by bola škoda." pozrela na neho s veselým úsmevom. Peter očami skúmal celú jej tvár a úsmev mu pomaly mizol z tváre. Pootvoril ústa a chcel niečo povedať. Naklonili sa však k nemu jeho rodičia, aby mu pogratulovali k skvelému výkonu. Prikývol s úsmevom a ticho ešte pozrel nesmelo na Zuzku. Práve sa sústredila na koláč, ktorý si nabrala na tanier. Peter zmĺkol. 

Keď prešli všetky ceremónie a odišli všetci rodičia, Peter mal konečne možnosť pozvať Zuzku do tanca. Práve hrali jemnú zamilovanú pieseň. Zuzka ticho prikývla a nasledovala Petra na parket. Tancovalo tam zopár mladých párov, ktorí si užívali jemné dotyky. Peter vzal nežne Zuzku k sebe a položil jej ruku na chrbát. Jemne zvieral jej prsty vo svojich. Po tomto okamihu túžil už niekoľko dní. Sníval o tom každý večer. Zuzka sa mu nesmelo pozrela do očí a placho sa usmiala. Srdce jej zvieral zvláštny horúci pocit. Náhle k nej naklonil svoju tvár a lícom sa dotkol jej líca. Pocítila jeho vôňu a srdce sa jej rozbúšilo o niečo rýchlejšie. Jeho dych cítila na svojom krku. Pohladil ju po chrbte a potichu sa nadýchol z jej vlasov. 

"Odpusť mi. Nestihol som ti v tom celom strese ani povedať, aká si krásna." šepol jej do ucha tichým hlasom. Sklonila tvár a ich líca sa tak jemne obtreli. Opäť sa jej stiahlo vnútro. Začínala pociťovať zvláštnu tieseň. Nemohla sa úplne nadýchnuť. Odtiahla sa od Petra a so zrýchleným dychom na neho pozrela. Výraz jej tváre sršal naliehavosťou. 

"Peter, už je dosť neskoro. Rada by som už išla domov." vytrhla sa z jeho objatia a rýchlymi krokmi podišla k svojej stoličke. Vzala si bolerko a podišla k dverám. Zastavila sa až pri aute. Peter za ňou nechápavo utekal. Otvoril dvere a nechal, nech si nastúpi. Po ceste stále premýšľal, čo zlé urobil, že ju tak rozrušil.

Keď zastavil pri jej dome, ešte stále hľadela dopredu. V jej mysli lietali myšlienky presne ako lastovičky, keď má pršať. 

"Zuzka?" vytrhol ju Petrov hlas. Nesmelo sa k nemu otočila. "Si v poriadku?" spýtal sa citlivo. Ticho prikývla a otvorila dvere auta. Náhlivo sa chcela dostať k dverám. Peter ju dobehol a nežne ju chytil za ruku. 

"Peter, je neskoro. Mama sa o mňa bude báť. Musím už ísť." snažila sa dostať z jeho blízkosti. Peter pokrútil hlavou a nežne ju viedol naspäť k autu. 

"Niečo si si zabudla." usmial sa a zo zadnej sedačky jej podal kytičku. Opätovala mu úsmev a s láskou si k nej privoňala. 

"Ďakujem, bola by som zabudla." pozrela do jeho skúmavých očí. Pomaly sa k nej naklonil a pobozkal ju na líce. 

"Moja Zuzka, už tak dlhý čas ti chcem niečo povedať. Nikdy som nevedel ako a vlastne ani teraz neviem." odmlčal sa a položil svoju dlaň na líce, kde ju pobozkal. Palcom ju nežne pohladil. "Poznám ťa už tak dlho, nikdy som nepremýšľal nad tým, že by sa to stalo, ale úplne si opantala moje srdce. Tvojou nežnosťou, nevinnosťou a múdrosťou. Dokonca aj to ako vnímaš svet a rozprávaš o Bohu ma ešte viac vtiahlo za tebou. Celý som tvoj." jeho hlas bol neistý. Neustále skúmal jej oči a snažil sa zistiť, čo sa v jej vnútri odohráva. Vyplašene na neho pozerala a naliehavo zvierala kytičku k svojmu srdcu. Čo to robí? Prečo ju takto mätie. Je to predsa jej najbližší priateľ. Peter ju náhle zovrel v náručí a pobozkal. Nežne, mäkko a s čo najväčšou láskou, akej bol schopný. Kytica jej vypadla na zem z tej nečakanej intimity. Po tom, ako prestal, pomaly otvorila oči a prekvapene na neho pohliadla. Otvorila ústa a zrýchlene dýchala. Pozrela sa na zem a uvedomila si, čo leží pred jej nohami. Pomaly kytičku zdvihla a opäť sa na Petra pozrela. Hľadel na ňu zamilovaným pohľadom. Nie, toto nemal. Nebola na to pripravená. 

"Peter. Ďakujem za príjemný večer, ale ja už naozaj budem musieť ísť. Dobrú noc." povedala a rýchlo vošla dnu. Ešte chvíľu stála opretá o dvere a premýšľala, čo sa to vlastne stalo. Po pár minútach sa otočila a nazrela okienkom pri dverách von. Peter stál ešte stále na svojom mieste a hľadel do zeme. Po chvíli si pretrel šiju a otočil sa. Nastúpil do auta a zmizol v tme tak nečakane, ako ona po ich prvom bozku. Čo to urobila? Ako sa asi teraz musí cítiť, keď ho tam nechala úplne samého. Na druhej strane, všetko sa to stalo tak nečakane. Pozná ju a vie, aká je. Nemal to urobiť. Vošla do svojej izby a pomalými krokmi prešla k oknu. Pozrela na kytičku a vložila ju do vázy. Jemne sa dotkla svojich pier. Ešte stále cítila chuť ich prvého bozku. Jemne sa striasla. Keď sa trochu upokojila, rýchlo sa prezliekla a vbehla do postele. Snažila sa zaspať. Myšlienky jej to však nedovoľovali. V mysli jej neustále prebleskoval Petrov pohľad.