Bolí to, keď rastieš? - 142.časť

"Dychberúco. Strácam rovnováhu a to sa na mňa iba pozrieš." vyslovovala prerývane. Tomáš sa pomaly nahol na druhú stranu a vychutnával si bozky tam. 

"Premýšľam, že by sme sa mohli premiestniť do spálne, čo myslíš?" spýtal sa so zrýchleným dychom a naliehavo na ňu upieral pohľad. Zuzka ticho prikývla s túžbou v očiach. Tomáš ju rázne chytil opäť na ruky a s vášnivým výrazom v tvári ju preniesol až k posteli. "Nikam sa neponáhľame, iba som si myslel, že by ti dobre padlo, keby si si po takom náročnom dni mohla obliecť niečo ľahšie. Napríklad moje tričko." pobavene sa usmial. "Niežeby tieto šaty na tebe neboli nádherné." Zuzka sa zasmiala a veselo prikývla. 

"Iste, rozumiem." Tomáš k nej odzadu pristúpil a priložil si ruku na pravú stranu jej krku. Pomaly jej odhrnul vlasy a opäť sa priblížil k jej uchu. 

"Smiem ti pomôcť?" šepol nežne. Zuzka zvážnela, privrela oči a súhlasne prikývla. 

"Budem rada." šepla so zatajeným dychom. Tomáš jej ukazovákom jemne prešiel po kľúčnej kosti a s úsmevom sa zahľadel na drobné gombíky, ktoré zdobili chrbát šiat. Trpezlivo si vychutnával ich rozopínanie a keď sa dostal k poslednému, chvíľu zastal a nahol hlavu na stranu. Užíval si pohľad na jej odhalenú pokožku. Pomaly prešiel k jej ramenám a s ľahkosťou šaty z jej tela spustil na zem. Túžobne sa opäť na ňu zahľadel a prstami pohladil miesto, ktorého sa dotkol pri tanci, keď mala šaty ešte na sebe. Zuzka sa jemne prehla a ticho vzdychla jeho meno. 

"Nevieš si predstaviť, koľkokrát som si predstavoval tento okamih. Kedy si budem môcť vychutnávať každý centimeter tvojej nádhernej pokožky." ako to dopovedal, opäť sa vzpriamil. Dotyky, ktoré jej potom venoval, ju ešte viac prehlbovali v túžbe k nemu. Pomaly ju obišiel a chytil jej prsty do svojej dlane. Začal od malíčka a každému jednému prstu venoval ľahký bozk na bruško. Popritom skúmal jej tvár, ako pootvorila ústa a zhlboka sa nadýchla. Oči sa jej privreli túžbou, ktorá sa hromadila v jej vnútri zakaždým, keď zhmotnil svoju chuť po nej. Chvíľu ju s láskou skúmal a pomaly si vyzliekol sako. Zuzka opäť otvorila oči a nesmelo sledovala, ako si dal dole aj kravatu a začal si rozopínať košeľu. 

"Smiem ja?" neisto sa usmiala a dotkla sa jeho prstov pri krku. Tomáš sa na ňu zamilovane usmial a ticho prikývol. Túžobne sledoval jej oči, s akou vážnosťou sledovala každý pohyb, ktorý k nemu urobila. Zopárkrát, keď sa jej podarilo jemne dotknúť jeho odhalenej pokožky a neisto na neho pozrela, povzbudil ju láskavým úsmevom. Keď zazrel chvejúce sa jej ruky, s láskou ich vzal do svojich a priložil si ich k perám. 

"Milujem tvoje dotyky." prešiel k jej uchu a ako pocítila jeho horúci dych na krku, zatajil sa jej dych, ruky si odtiahla od jeho a pomaly dlaňami sa dotkla jeho nahého hrudníka. Tomáš sa jemne usmial a potom šepol: "Si nádherná." S hýčkajúcou nežnosťou jej prstami vošiel do vlasov a pomaly odopol zopár sponiek z miest, ktoré držali jej účes. Keď sa jej vlny uvoľnili, zaujato sledoval ako sa závoj vlasov pomaly spúšťa po jej nahej pokožke. Pár sekúnd sledoval jej pootvorené ústa, ako sa snažila zhlboka dýchať z jeho vnímavého pohľadu a potom ju nečakane vášnivo vtiahol do sveta, ktorým jej chcel ukázať hĺbku svojich citov. Keď už mala pocit, že nevydrží pevne stáť na zemi, Tomáš ju pomaly položil na posteľ. Chvíľu sa nad ňou skláňal s nežným úsmevom a so záujmom sledoval, s akou láskou a túžbou sa mu bola ochotná odovzdať. Srdce mu zahorelo ešte väčšou túžbou k nej. Zuzka otvorila oči a skúmala, prečo prestal. Jeho pohľad ju vábil tam, kde to nepoznala. Nemala však strach. Pretože každý bozk, každý pohyb, každý dotyk, ktorý k nej urobil, ju vťahoval hlbšie. Nechcela, aby prestával. A hoci bol jej prvý a ona nevedela, čo má čakať, jej telo reagovalo úplne prirodzene. Akoby odzačiatku patrilo k tomu jeho. Očami sledovala ako vnímavo si prezeral jej tvár. O pár sekúnd na to ju nežne pohladil a ticho šepol:

"Povedz mi, ak by ti bolo čokoľvek nepríjemné. Túžim po tebe tak veľmi, že sa niekedy úplne strácam v tom, čo robím." Zuzke sa z jeho hlasu vnútro stiahlo ešte viac. Jemne vzdychla. 

"Nechcem, aby si prestal." šepla so zrýchleným dychom, keď si navzájom skúmali oči. S vážnou tvárou sa ovinula okolo jeho mocných pliec a priblížila sa k jeho perám. Keď uvidel v jej očiach nástojčivú potrebu opäť cítiť jeho dotyky, okamžite sa zmocnil jej pier a horúcimi dlaňami blúdil po miestach, o ktorých už dávno sníval. Zuzka sa v tom vášnivom prijatí k nemu priblížila ešte bližšie, aby zintenzívnila pocity, ktoré jej spôsoboval. Zábrany a hanblivosť, ktoré pred malou chvíľou mala, sa úplne strácali v jeho nežnej záplave a tým sa menili v rozkoš. Cítila sa pri ňom milovaná a celistvá. A keď mala pocit, že to už nevydrží, ich telá sa spojili v jedno. Zuzka zalapala po dychu a rukou sa zachytila vankúša. Tomáš ju jemne pohladil a pomaly si jej prsty preplietol so svojimi. Nahol sa k jej perám a bozkami po celom tele sa snažil, aby sa úplne uvoľnila. Vyvrcholenie prišlo o pár dotykov potom, čo opäť vzdychla jeho meno. Už viac neexistoval dôvod pochybností. Ona sa stala jeho, celým telom, dušou i srdcom. A on konečne našiel svoj bezpečný prístav, so všetkým, čo si v sebe niesol. 

Tomáš ležal s hlavou opretou o ruku a vnímavo sledoval Zuzkine nahé telo, skryté pod jeho prikrývkou. Mala privreté oči a pokojne oddychovala. Jej hravý úsmev naznačoval, že sa vracia k okamihom, ktoré s ním pred chvíľou prežila. Tomáš sa tiež hravo usmial a vzal si do prstov pramienok vlasov, ktorý zaujal jeho pohľad. Jemne ho hladil a zamilovane skúmal jej pery. 

"Milujem ťa." vyslovila potichu po tom, čo otvorila oči a zahľadela sa do tých jeho. Tomáš sa sklonil k jej perám a odpovedal jej bozkom. Potom jej dlaň priložil k lícu a jemne ju palcom pohladil. 

"Ako sa cítite, pani Izakovičová?" spýtal sa dôležito. Zuzka sa zo široka usmiala, potom zvážnela a otočila sa celá k nemu.

"Ako tvoja žena. Prijatá, celistvá a milovaná." vyslovila spokojne a na tvári sa jej po tých slovách zjavil nežný úsmev. V očiach sa jej objavili iskričky, ktoré tam predtým Tomáš nikdy nevidel. So záujmom sa priblížil a veselo ich sledoval. 

"Niečo nové sa objavilo v tvojom pohľade." nahol hlavu na stranu a jemne sa usmial. "Akoby si rozkvitla." nadšene doplnil a s láskou ju pohladil po tvári. 

"Povedz mi, môj drahý, ak existuje záhradník, ktorý dokonale pozná kvet, o ktorý sa s láskou, trpezlivosťou a vášňou stará, môže sa stať aj niečo iné? Stále tomu nedokážem uveriť, že som tvojou manželkou. Že mi Boh daroval muža, ktorý objavil vo mne viac ako som ja sama vedela pochopiť. Milujem, keď vidím tvoje oči, ktoré horia nevyslovenými slovami a kolíšu ma. V láske, túžbe, vášni, pokoji, nehe. Milujem, keď sa v tebe smiem strácať. Bez zábran, v ľahkosti, v prijatí a konečne navždy tvoja." šepla s láskou, popritom ako sa Tomáš približoval k jej perám. Nežne sa ich dotkol svojimi perami a prstom ich ešte jemne pohladil. 

"Fascinuje ma, aká si nevinná a zároveň omamná." šepol, vnímavo zahľadený na jej jemný úsmev. 

"To ty ma takou robíš." odpovedala predtým, než ju s vášňou opäť vtiahol do bozku.