Bolí to, keď rastieš? - 145.časť

Zuzka práve v kúpeľni dokončovala posledné úpravy na chystaný večer. Tomáš spokojne sedel na sedačke a hladil Barrasa. V jeho vnútri sa rozlievala radosť z toho, že po jeho boku bude kráčať Zuzka už ako jeho manželka. Keď otvorila dvere a neistým krokom vošla do obývačky, Tomáš nemo otvoril ústa a s úžasom si ju celú prezrel. Potom sa postavil a pomalými krokmi k nej pristúpil. Úplne sa stratil v jej veselom, belasom pohľade. Zastal malý kúsok od jej pier a preplietol si s ňou prsty. 

"Trúfnem si tvrdiť, že presvetlíš celú sálu, keď sa tam objavíš. Keď sponzori zistia, že naša nemocnica zamestnáva takú nádhernú sestričku, nebudú váhať a s radosťou sa budú predbiehať, kto dá viac." vyslovil s nadšením a hrdosťou. Zuzke sa v očiach objavila obava. 

"Počkaj a nie je to príliš?" sklonila pohľad na seba a rukou uhládzala svoje šaty, akoby si myslela, že sa tým zovšednia. Tomáš sa s láskou usmial. 

"Moja drahá. Moja milovaná. Tie šaty sú krásne, ale najdôležitejšie je to, čím žiariš. Tvoja čistá duša je tým najdrahším šperkom, ktorý ťa zdobí." povedal nežne a priložil si dlaň na jej líce. Potom ju niekoľkokrát jemne pohladil. "Moja ľalia. Milujem, keď smiem uchopiť tvoju neistotu a necháš, aby som v tvojom srdci odkryl nové obzory, v tichu a očakávaní. Tie, ktoré ťa zhmotňujú v pravej podstate tvojho Darcu. Lebo s Ním nachádzaš aj, keď sa cítiš stratená. S Ním kráčaš, aj keď si neistá. A s Ním zvíťazíš, aj keď budeš mať pocit, že si porazená." Zuzka sa zhlboka nadýchla a privrela oči. Jeho hlboký hlas a slová, ktoré prechádzali jej neistotou, sa hlboko zakoreňovali v jej srdci. Tvorili ešte výraznejšiu stopu lásky k mužovi, ktorý ju skryl do náručia a nežne si užíval bozky na jej odhalené ramená. 

"Nemali by sme už ísť?" šepla, keď v nej začal čoraz viac prúdiť pocit túžby po ňom. Tomáš sa odtiahol, s ľahkosťou ju pobozkal na pery a túžobne šepol:

"Iba ak mi niečo sľúbiš." Zuzka otvorila oči a so záujmom na neho zdvihla obočie. 

"A čo také?" 

"Že keď prídeme potom domov, dovolíš, aby som ti tie šaty mohol vyzliecť ja sám. S rovnakou odovzdanosťou ako včera." jeho tvár zvážnela a oči mu horeli v láske a túžbe po nej. Zuzka sa jemne usmiala a sklopila pohľad. Do líc jej vošla horúčava, keď si spomenula na ich svadobnú noc. Tomáš sa k nej nahol a daroval jej sladký bozk na pery. "Mám tvoj úsmev brať ako áno?" spýtal sa pobavene. Zuzka sa na neho pozrela a ešte viac sa usmiala. 

"Myslím, že budem rada tvojej pomoci." vyslovila ticho a podišla k Barrasovi, aby ho ešte predtým, než odídu niekoľkokrát pohladila. Ten jej, na znak vďačnosti, oblizol ruku. Tomáš sa spokojne usmial a podišiel k dverám. 

"Môžeme ísť, moja drahá manželka?" povedal Tomáš hrdo a galantne jej ponúkal ruku, aby mohli spolu odísť k autu. Zuzka sa chvíľu pobavene na neho usmievala a keď Barrasa poslednýkrát s láskou pohladila za uchom, ráznym krokom k nemu podišla. Tomáš si ju pritiahol blízko seba, ovinul si ruku okolo jej pása a podaroval jej ešte jeden vášnivý bozk. 

Veronika vchádzala do sály a neisto si prezerala ľudí okolo seba. Ešte stále v nej doznieval zvláštny pocit z toho, či je Peter v poriadku. Po pár minútach k nej pristúpila riaditeľka a ticho sa jej poďakovala za všetku prácu, ktorú tomuto miestu venovala. Vedela, že keby ju nemala, nedokázala by to, pri tom všetkom, čím si prechádzala, zariadiť takto dokonalo. Veronika sa usmiala a pokorne vyslovila, že to urobila s radosťou. Potom k nim podišiel Bernard Izakovič. Veronike sa pri jeho pohľade stiahol žalúdok a ihneď sa ospravedlnila, že musí zájsť na toalety. 

"Tvoja sekretárka nie je veľmi schopná. Mal som možnosť s ňou krátky čas pracovať a teda pracovné tempo, ktoré mala, ma vždy dostalo do vývrtky." vyslovil dôležito. Vilma vážne zovrela tvár. Bol ten posledný, s kým mala teraz chuť diskutovať. Keďže však patril medzi jedného z najštedrejších investorov, musela byť mierna. 

"Aj ja ťa rada vidím, Bernard. Musíš pochopiť, že pri tvojom tempe by sa asi nenašiel nikto, kto by ti stíhal tak ako si predstavuješ." snažila sa použiť tón hlasu, ktorým mu chcela vzdať prvenstvo. Vedela, že to mal rád. Keď druhí uznávali, že práca v jeho rukách, sa mení z obyčajného kameňa na zlaté tehličky. 

"Áno máš pravdu, preto najradšej pracujem sám. Už len keby ten môj márnotratný syn pochopil, čo všetko pre neho jeho otec dokázal a chcel by v mojej práci pokračovať. Už som starý, nie je to také, ako pred desiatimi rokmi. Potrebujem nástupcu." vyznal sa dôležito. Ešte aj tam, kde by iný človek cítil pokoru, on sa cítil nadradene. Vilma si ticho vzdychla. 

"Tvoj syn je veľmi talentovaný lekár. Jeho úspechy sú také veľké, že si ho na konzultácie žiadajú aj odborníci z okolitých miest." snažila sa Tomáša zastať Vilma. Bernard dôležito zovrel tvár a nezaujato na ňu pozrel. 

"A čo z toho mám? Vybral sa nesprávnou cestou. Chcel som, aby študoval v zahraničí. On sa však obmedzil iba na túto malú, bezvýznamnú krajinku. Je až príliš sentimentálny. V obchode takí nemajú čo robiť. Je to slabosť. A slabošstvo ja neuznávam." vyznal sa bez štipky emócie. Vilma na neho pozerala so stiahnutým obočím. Pohľad jej po pár minútach okamžite padol na prichádzajúcich hostí. Keď uvidela ako Tomáš kráča vedľa jej dcéry, do srdca jej vošiel zvláštny oheň. Jej dcéra bola nádherná. Priam žiarila, keď sa jeden druhému pozreli do očí. Vilma sa ospravedlnila a okamžite im išla naproti. 

"Vitajte, som rada, že ste prišli. Zuzka, ste nádherná. Ako žena musím uznať, že krajšej ženy tu snáď ani nie je." usmiala sa nadšene. Pri jej veselej tvári okamžite zabudla na všetky starosti. Užívala si ten pocit, že jej dcéra je tu a je šťastná. 

"Hovoril som jej to doma a aj celú cestu, ako sme sem išli." pridal sa Tomáš s obdivným úsmevom a nežne ju pohladil po ruke. Tomášova tvár však okamžite zvážnela, keď k nim pristúpil jeho otec. 

"Ale, ale, takže kvôli tejto dáme si sa rozhodol ma odmietnuť?" spýtal sa s úškrnom a vážne si prezrel Zuzku. Jej úsmev zmizol a vážne na neho uprela svoj vnímavý pohľad. "Som Tomášov otec, veľmi ma teší. Vy ste doktorka z ktorého oddelenia?" nonšalantne zdvihol obočie a podal Zuzke ruku. Tá ho chvíľku mlčky sledovala a potom jeho ruku prijala. Tomáš ju ochranársky ovinul okolo pása. 

"Aj mňa veľmi teší. Nie som doktorka, som.." nestihla dopovedať, lebo sa tesne vedľa nich zjavila Lenka. Ticho sledovala stretnutie Bernarda a Zuzky a čakala na vhodný okamih, aby mohla ešte posledný raz využiť situáciu. Aj keď už vedela, že Tomáša nezíska. 

"Ujo Bernard, Zuzka je šikovná sestrička z nášho oddelenia." odpovedala akože s obdivom. V skutočnosti však vedela ako Bernard zareaguje. Zuzka bude pre neho podradná niktoška. Tomáš pozrel na Lenku spaľujúcim pohľadom. Tá nevinne pokrčila plecami a ticho sa ospravedlnila, že už musí ísť, lebo zazrela starého známeho. 

"Takže sestrička? Klesol si tak hlboko, že si sa rozhodol obletovať sestričky?" posmešne pozrel na Tomáša Bernard. Tomáš zovrel sánku.