Bolí to, keď rastieš? - 146.časť

"Daj si pozor na ústa. Zuzka nie je len taká obyčajná sestrička, s ktorou mám chuť neviazane si užívať." vyslovil vážnym hlasom. Bernard sa uškrnul a letmo si Zuzku opäť prehliadol. 

"Musím uznať, že máš vkus. Ale bez ohľadu na to, ako dobre vyzerá, je bezvýznamná. Čím by sa ti mohla rovnať?" Zuzke do vnútra vošla bolesť. Pohľad, ktorým Tomášov otec vnímal ľudí, ju zraňoval. 

"To ty nikdy nepochopíš otec. Aj keby som ti dal milión argumentov, nepochopíš nič. Tvoje vnímanie je až príliš plytké. Ale jedno ti musí stačiť nato, aby si okamžite prestal a Zuzke sa ospravedlnil. Ale chápem, že niečoho takého, vážený pán Izakovič nie je schopný." vyslovil prísne Tomáš. Bernard stiahol obočie. Prezrel si Tomáša a Zuzku vážnym pohladom. 

"Ale prosím ťa. Kvôli čomu by som sa mal ospravedlňovať obyčajnej sestričke?" spýtal sa posmešne. 

"Bernard, ale už by si mohol prestať." pridala sa Vilma rázne. Bernard sa zamračil a prekvapene na ňu pozrel. 

"A ak nie?" spýtal sa dôležito. 

"Nerobí mi problém ťa nechať odtiaľto vykázať." povedala prísne. Bernard prekvapene zdvihol obočie. Po chvíli zvážnel a hlasno si odkašľal. Vedel, že Vilmin vplyv je väčší ako ten jeho. Mohla  mu spôsobiť nemalé problémy v pracovnej oblasti. 

"Dobre Tomáš, počúvam. Čo je ten argument, kvôli ktorému by som sa mal tejto, ehm, slečinke, ospravedlniť?" zhlboka sa nadýchol Bernard a neosobne čakal na jeho odpoveď. Tomáš pozrel na Zuzku a nežne ju pohladil očami. Tá sa neisto nadýchla a čakala na reakciu jeho otca po tom, čo sa dozvie pravdu. 

"Zuzka je moja manželka." vyslovil sebaisto a hrdo. "Je to tá najvzácnejšia žena, akú som vo svojom živote stretol. Krása jej duše presahuje všetko to, čo si ty myslíš, že je dôležité. Celý svoj život obetujem kvôli tomu, aby som ju ochránil pred ľuďmi ako si ty. Pretože moja manželka si zaslúži úctu. Ak to nie si ochotný prijať, budem ti nesmierne vďačný za to, keď sa nám budeš vyhýbať. Nechcem od teba nič, otec, nechaj si všetko to, čo si myslíš, že ťa robí váženým podnikateľom. Možno, keď ostaneš úplne sám pochopíš, že to nemá žiadnu hodnotu, pretože úspech ťa nepohladí, ani pri ňom nepocítiš blízkosť. Možno potom pochopíš, že to podstatné je niekde úplne inde. Iba dúfam, že to pre teba nebude až príliš neskoro. Mojim najdrahším pokladom sa stala Zuzka. Všetko bohatstvo, postavenie a majetky vymením za jediný jej dotyk. Pretože viac ako to, je jej nežný a láskyplný pohľad ku mne. Choď otec a užívaj si to, čo si myslíš, že ťa určuje. Nečakaj však, že budem rovnaký, pretože môj smer je iný a vždy bude." Zuzka sledovala Tomášovu tvár a aj to, ako sa jeho pohľad upokojil, keď vyslovil poslednú vetu. Vyhľadala jeho ruku, ktorú mal položenú na jej boku a s láskou si s ním preplietla prsty. Chcela mu tým preukázať obdiv a podporu. Tomáš sa zhlboka nadýchol a s láskou k nej vzhliadol. "Príjemný večer, otec." dopovedal ešte Tomáš pokojne. Potom, držiac Zuzku za ruku, spoločne odkráčali na druhú stranu. Pomalým krokom ju odviedol až k baru, kde jej objednal niečo na pitie. Bernard na nich hľadel z diaľky. Tomášove slová ho zvláštne pichli pri srdci. Jeho syn mal svadbu a dozvedel sa o tom až tetaz. Sklamane si povzdychol. Ani si nevšimol, že odišla aj Vilma a on ostal úplne sám. Zovrel ho známy pocit úzkosti. 

Vilma kráčala smelým krokom k Lenke. Vážne sledovala jej spokojný úsmev. Zhlboka sa nadýchla a podišla blízko k nej. Nahla sa k jej uchu a ticho šepla:

"Pani doktorka, zajtra ráno vás očakávam u seba v kancelárii." Lenka sa k nej vážne otočila a ustarane stiahla obočie. Vilma sa jej však otočila chrbtom a pomalým krokom podišla k ďalším hosťom. Letmo však pozorovala tvár svojej dcéry. Veľmi chcela prísť za ňou a povedať jej, aká je dôležitá. Pre ňu. Pre jej brata. Pre ľudí, o ktorých sa s toľkou láskou dokáže starať. Neistota však bola silnejšia ako odhodlanie a tak ostala len pri tom sledovaní z diaľky. 

"Ako sa máš, drahý?" spýtala sa Zuzka citlivo, keď k nej barman položil pohár s minerálkou. Tomáš sa k nej otočil a zamilovane sa usmial. 

"Nič mi nechýba, keď si pri mne." chytil jej ruku a galantne ju pobozkal na prsty. Potom však jeho tvár zvážnela a zamyslene sa zahľadel do neznáma. 

"Pri mne sa nemusíš báť vyjadriť svoje pocity. Milujem ťa tak veľmi, že pochopím čokoľvek, čo tvoje srdce skrýva. Práve našu nedokonalosť dokáže Boh použiť k tomu, aby sa zjavila Jeho moc v tom správnom svetle. Si môj manžel, neboj sa byť pri mne zraniteľný. Chcem ťa milovať, nie ti ublížiť." snažila sa ho Zuzka čo najcitlivejšie priviesť bližšie k sebe. Tomášov pohľad zjemnel a nežne sa na ňu usmial. 

"Je to pre mňa nové. Boh vedel, prečo mi ťa vybral. Stačí jeden tvoj pohľad, plný pochopenia a prijatia a celý sa v tebe strácam. Nie je pre mňa ľahké rozprávať o mojom otcovi. Zraňuje ma ako sa správa, obzvlášť teraz, k tebe, ako k mojej manželke. Prial by som si, aby každý v našom okolí pochopil, aká si. Si tak vzácna pre tento svet. A hoci niektorí ľudia to budú brať ako slabosť, ja viem, že opak je pravdou. A aj napriek tomu, že mne viera v Ježiša daruje pokoj aj vo vzťahu k nemu, táto vec je pre mňa nová a hnevá ma, že mám otca, ktorý nemá úctu voči ženám. Vlastne nemá úctu voči nikomu. Nedokážem však tolerovať to, že sa tak bude správať aj k tebe." Zuzka sledovala tvár Tomáša. Až teraz dokázala pochopiť, čo všetko v sebe skrýva. Ako veľmi za ňu bojuje. Nahla sa k nemu a s láskou ho pohladila tam, kde sa mu zjavila vráska z hnevu, ktorý v sebe potláčal. 

"Môj milovaný, to bremeno, ktoré si si na seba vzal je až príliš ťažké pre teba. Nedokážeš mi vytvoriť dokonalý svet. Čo si však urobil a robíš stále je, že si ma nasmeroval k dokonalému Bohu. Tam som v bezpečí. Ja sa na tvojho otca nehnevám. Sú to iba slová, ktoré neurčujú to, kto som ja alebo ty. Skutočné Slovo života môžeme nájsť u nášho Stvoriteľa. Neber na seba zodpovednosť za činy svojho otca, to by si sa zakaždým cítil frustrovaný a časom by to viedlo k tomu, že by si si svoje srdce voči nemu zatvrdil. A zatvrdené srdce, voči komukoľvek, bráni v tom, aby si smel vidieť ako nadprirodzene náš Ježiš pracuje." Tomáš ju počúval s pokojným úsmevom. Príjmal jej povzbudenie s nadšením." Milujem ťa." dodala ešte nežne a pobozkala ho na tvár. Tomáš sa zhlboka nadýchol. Jeho srdce sa okamžite naplnilo láskou a nehou. Veselo sa usmial. 

"Milujem ťa." vyslovil okamžite, keď sa od neho odtiahla a on sa jej mohol pozrieť do očí.