Bolí to, keď rastieš? - 17.časť

Tomáš mal čo robiť, aby sa za ňou neotočil. Vnútorne však cítil, že je to takto správne. Rozhodol sa, že sa začne viac sústrediť na to, čo si v živote zaumienil. Ukáže otcovi, že je schopný postarať sa aj sám o seba. Nechce byť už viac závislý na jeho peniazoch a kontaktoch. To, že je schopný lekár zvládne iba s Božou pomocou. Myšlienky sa rozpŕchli, keď vkročil do Petrovej izby. Mal už nachystané všetko k tomu, aby sa pustili do učenia. Ešte predtým však Petrovi niečo vŕtalo v hlave. 

"Videl som ťa z okna pri Zuzke, čo si od nej chcel?" spýtal sa podozrievavo. Vedel, že Tomáš je správny chlapík. Prechádzali ním však obrovské pocity žiarlivosti. Tušil, že Tomáš by Zuzke v duchovnej oblasti poskytol omnoho viac. Netajil sa tým v triede, že verí v Ježiša. Práve naopak, bol na to hrdý. Aj keď sa občas stretol s posmeškami. Peter ho obdivoval za jeho horlivosť a odvahu. Tomáš sa na neho skúmavo pozrel. 

"Prečo sa ma na to pýtaš?" jeho hlas bol pokojný, ale prepaľovala ho zvedavosť, či náhodou spolu nie sú vo vzťahu. 

"Zaujíma ma to, pretože Zuzka je pre mňa veľmi dôležitá. Sme dobrí priatelia, už od detstva." povedal odhodlane. Tomáš sklopil pohľad a posadil sa na stoličku. 

"Nemusíš sa báť. Určite som nerobil nič, čo by jej akokoľvek ublížilo." povedal ticho a vzal si do rúk papier, ktorý mal pred sebou. Peter sa poškriabal po čele, zhlboka sa nadýchol a potom jemne vydýchol. 

"Záleží mi na nej viac, ako si vieš predstaviť." odhodlal sa priznať. Tomáš na neho uprel pohľad a chvíľu mlčal. 

"A čo ten návrh, ktorý si dostal od triedneho? Že môžeš študovať v zahraničí?" 

"Pokiaľ viem, tak ty si ho dostal tiež." povedal Peter s vážnym výrazom. Tomáš prikývol a usmial sa. 

"Ja ale nemám záujem." povedal rázne. Peter sa na neho prekvapene zamračil. Už dlho nad tým uvažoval. Zuzka mu síce bude chýbať, ale mala pravdu. Takáto príležitosť prichádza len raz za život a on sa jej chcel chopiť, s čo najväčšou odvahou. Sníval o tom už od trinástich, keď po prvýkrát uvidel seriál z nemocničného prostredia. "Ty si na tom ako?" vytrhol ho z premýšľania Tomáš. 

"Hodlám urobiť všetko pre to, aby sa mi to podarilo." povedal rázne. 

"A čo Zuzka?" Otázka, ktorú mu položil ho zasiahla hlboko. Keby poznal odpoveď na túto otázku, odpovedal by, ale sám nevedel. Ako sa mal rozhodnúť tak, aby to bolo správne? 

"Prečo sa ma pýtaš zrovna na ňu?" spýtal sa podráždene. Jeho otázka mu začala lietať v mysli. 

"Prepáč, nechcel som byť veľmi osobný. Môžeme začať?" snažil sa zmeniť tému. Videl, že Petrovi to všetko začína byť nepríjemné. Nechcel medzi nimi vytvárať napätie. Peter ticho prikývol. Viac sa k rozhovoru nevracali. 

Bola nedeľa poobede. Alenka práve sedela v kresle a ticho dorábala nejaké háčkované veci do svojho obchodíku. Zuzka si k nej prisadla a so záujmom sledovala jej tvár. Prekypovala láskavosťou a oddanosťou. Do mysle jej vošla zvláštna otázka. 

"Mami? Kedysi dávno si mi spomínala, že máš sestru. Prečo sa nestretávate?" spýtala sa so záujmom. Alenka na ňu uprela prekvapený pohľad. Do srdca jej vošiel strach, ani nevedela prečo. 

"Prečo sa ma na to pýtaš?" 

"Len tak, zaujíma ma to. Nikoho okrem teba a Patrika z rodiny nepoznám. Prečo?" snažila sa použiť čo najcitlivejší tón hlasu. 

"Vieš dcérka, niekedy je to s nami ľuďmi ťažké. Narodíme sa z rovnakého tela, rodičia nás milujú rovnakou láskou, alebo sa o to aspoň snažia, aj napriek tomu sa nakoniec rozhodneme, že aj keď sme pokrvní príbuzní, pôjdeme rôznymi cestami. V Biblii sa píše jeden príbeh. Určite ho poznáš. Viacerí bratia, zo žiarlivosti, zavrhli svojho brata a predali ho do otroctva. Išli inou cestou, akou Jozefa viedol Boh a oni kvôli tomu zahoreli týmto zničujúcim pocitom. Napriek tomu, aká bolesť mu bola spôsobená, neprestal volať k svojmu Bohu. Vieš ako to dopadlo, však?" spýtala sa nežne. Zuzka prikývla. 

"Áno, nakoniec Jozefa Pán vyvýšil natoľko, že za ním prišli jeho bratia na kolenách a prosili ho o odpustenie." povedala pokojne. 

"Nie tak úplne. Najdôležitejšie z toho príbehu bolo, že keď jeho bratia za ním prišli a on im povedal, po toľkých rokoch, kto je, konali pokánie, za to, čo urobili. A on im dokázal z hĺbky srdca odpustiť." povedala Alenka zamyslene. Zuzka na ňu skúmavo hľadela. Vycítila, že má v srdci nejakú neznámu bolesť. 

"Čo tebe spôsobila tvoja sestra?" skúsila sa spýtať potichu. Alenka sa nadýchla a hľadela na bábiku, ktorej práve upravovala vlásky. 

"Nie ani tak mne ako svojej dcére." povedala zlomene. Zuzka na ňu prekvapene zdvihla obočie. 

"Ja mám sesternicu?" spýtala sa s úsmevom. Alenka sklopila pohľad a mlčala. "Môžem sa ešte spýtať, kde sa nachádzal detský domov, odkiaľ ste si ma vzali?" to bola ďalšia otázka, ktorá Zuzke obkolesila vnútro po tom, čo sa dozvedela, že je adoptovaná. Alenke do srdca vošla obrovská ťažoba. Tlačilo ju tajomstvo. Nebola zvyknutá klamať a sama začala cítiť, že jej toto klamstvo už niekoľkokrát gniavilo dušu. Odkašľala si a ku klamstvu pridala ďalšie. 

"Nepamätám si, bolo to už veľmi dávno." 

"A vieš niečo o mojich biologických rodičoch?" odhodlala sa spýtať ešte jednu otázku Zuzka. Alenka sklopila pohľad. Cítila, ako sa jej do očí tisnú slzy. Ticho pokývala, že nie. Zuzka prekvapene zúžila čelo a pristúpila ku nej. Nechápala, prečo plače. Vedela však, že jej mama je veľmi citlivá. A tak sa rozhodla viac nepýtať.