Bolí to, keď rastieš? - 2. časť

"Ona ma hrozne sklamala." povedala stroho.

"Kto?" spýtala sa Alenka prekvapene.

"Veď Vilma. Moja dcéra. Je tehotná." Silvia si chytila tvár do dlaní a pokrútila hlavou. Alenka sa ju snažila pohladiť. Silvia však okamžite zakryla svoju bolesť a opäť sa narovnala. "Niečo by som od teba chcela." povedala priamo. Alenka mlčala a zahľadela sa na Romana. S prekvapeným výrazom Silviu stále sledoval.

"My si to dieťa nemôžeme nechať. Martin sa pohybuje vo vysokých kruhoch, kde sa od neho očakáva, že bude mať dokonalú rodinu. Vybavila som Vilme individuálny plán výučby, aby kým porodí, sa mohla naďalej venovať štúdiu. Chcem, aby, na ten čas, bývala tu s vami. Potom si to decko môžete osvojiť. Martin sa o tom nesmie dozvedieť." jej plány Alenke úplne vyrazili dych. Nevedela, čo má na to povedať. Musela sa postaviť a napiť vody. Roman sa neveriacky zahľadel do okna. "Ak mi nepomôžete, pošlem ju na potrat." Alenka na ňu zdesene pohliadla. Vedela, že by bola toho schopná. Rozbúšilo sa jej srdce naliehavosťou.

"Silvia, počuješ vôbec, čo rozprávaš a čo od nás žiadaš? Veď to je do nebavolajúce šialenstvo. Čo na to hovorí Vilma?" spýtala sa Alenka zhrozene.

"Ona do toho nemá čo hovoriť. Veď sama je ešte len decko." odfrkla. Alenka pokrútila hlavou.

"Nechaj nás chvíľu samých." zaznel Romanov vážny hlas. Silvia sa na neho pozrela a prikývla. Potom vyšla von.

"Roman, to, čo od nás žiada, je nehorázne. Nedokážem to prijať." povedala Alenka zdrvene. Roman na ňu chvíľu mlčky hľadel. Pošúchal si šiju a ustarane vydýchol.

"Alenka, pouvažuj, ak ju necháme odísť, skončí to katastrofálne. Chceš, aby dala zabiť ešte nenarodené dieťa?" spýtal sa Roman bolestne. Alenka sa nadýchla a privrela oči. Zodpovednosť rozhodnúť sa, bola pre ňu až príliš náročná. Túžila po dieťatku, nie však takýmto spôsobom. Na druhej strane, Roman mal pravdu. Ticho pokývala hlavou a nechala Romana, nech rozhodne on.

"Silvia, poď dnu." povedal jej pri vchodových dverách. Silvia vošla dnu s úplne chladnou tvárou.

"Tak, ako ste sa rozhodli?" spýtala sa neosobne. Alenka mlčala.

"Mám otázku." začal Roman.

"Akú?" spýtala sa Silvia prekvapene.

"Prečo to Martin nesmie vedieť a ako to chceš pred ním utajiť?"

Silvii sa na okamih otvorili ústa prekvapením, potom sa strhla a opäť nahodila chladnú tvár.

"To ťa nemusí zaujímať." povedala nahnevane.

"Ak chceš, aby sme ti pomohli, buď aspoň raz úprimná." povedal Roman neodbytne. Alenka ešte stále mlčala. Nemohla uveriť, čoho bola svedkom. Svoju myseľ zahalila do rozhovoru s Bohom:

"Pane, chceš túto situáciu použiť ako odpoveď na moje modlitby? Môžem byť taká smelá, aby som cudzie dieťa považovala za svoje a to ešte za takýchto podmienok? Ty poznáš moje srdce a vieš, že neurobím nič, čo je proti Tvojej vôli. Zjav mi ju prosím, aby som neurobila nič, čím by som sa jej priečila." Odpoveď však neprichádzala. Bránil jej v tom Silviin sebecký tón hlasu.

"Roman, nestaraj sa do niečoho, do čoho ťa nič! Stačí mi iba vaša odpoveď. Vezmete si k sebe na šesť mesiacov Vilmu a chcete to decko alebo nie?" 

"Áno." zaznel Romanov rázny hlas. Alenka sa strhla a zdesene zažmurkala.