Bolí to, keď rastieš? - 21.časť

"Ahoj. Čo tu robíš?" spýtala sa prekvapene. Sadol si na zem a uvoľnene spustil ruky k telu. 

"Spomenul som si na toto vzácne miesto, tak som sa rozhodol ho navštíviť. To, že som ťa tu našiel, je bonus." veselo sa usmial. Otočila hlavu naspäť a opäť sa zahľadela na rovnaké miesto, ako predtým. "Nie si rada, že ma vidíš?" spýtal sa so zvláštnym tónom v hlase. Mal za sebou náročné obdobie. Okrem toho, že sa musel učiť, telefonicky ho začala bombardovať otcova sekretárka, že ho otec chce vidieť. Vzdychol si. Zuzka sa skúmavo otočila jeho stranou a rozhodla sa posadiť kúsok od neho. Nadšene k nim pribehol Hax. Tomáš vzal paličku vedľa seba a hodil mu ju. Hax sa za ňou veselo rozbehol a potom sa do nej s chuťou pustil. 

"Môžem ti položiť otázku?" odhodlala sa. 

"Áno." povedal ticho a nahol hlavu jedným smerom, aby tak lepšie mohol skúmať jej oči. Sklonila ich na zem a prstami hladila kvet vedľa seba. 

"Bolí to, keď rastieš? Myslím.." nedopovedala, pretože sa zamyslela, či je správne, aby tu bol. Mal tu byť miesto neho Peter. 

"Myslíš duchovne?" dopovedal za ňu. Prekvapene na neho zdvihla obočie. Usmial sa. "Raz, keď som bol v ťažkej rodinnej situácii a sedel som pri stole mojej starkej, vynorila sa mi podobná otázka v mojom srdci. Položil som jej ju. Je to veľmi múdra žena, prešla si rôznymi úskaliami a veľmi rád ju počúvam." otvorene vyslovil. Zuzka ho zvedavo počúvala. Usmial sa nad jej zvedavým pohľadom a opäť sa pozrel na štíty. 

"A čo ti odpovedala?" odhodlala sa vyrušiť jeho premýšľanie. 

"Každý, kto objaví tú správnu úzku cestu do Života, prechádza cez rôzne prekážky, ktoré mu pomáhajú silnieť." vážne sa nadýchol a pozrel jej do očí. Opäť sklopila svoj pohľad do trávy a prikývla. 

"Takže bolí." zaznel jej tichý hlas. 

"Boh nedovolí, aby skúška, ktorá na človeka dolieha bola nad jeho sily." (Biblia, 1.Korinťanom 10:13)

Opäť na neho zvedavo pohliadla. Jeho oči prekypovali jemnosťou a prijatím. 

"Čo to podľa teba znamená?" 

"Viera, ktorá nám je daná ako dar, nie je prchavá. Ten, komu je odhalená múdrosť, aby smel preskúmať jej rozmery, zistí, že je ako záchranné koleso počas búrky ťažkostí. Ak ťa zastihne bolesť, beznádej alebo obavy a ty máš tú správnu dávku trpezlivosti, rozvahy a vytrvalosti, stane sa ti nielen kolesom, ale aj pevným prístavom. Bolesť z toho, čo ťa postretne, tak Ježiš premení na niečo znesiteľnejšie. Niečo, čo dokážeš uniesť." povedal pomaly. Jeho slová ju tak zaujali, že sa jej srdce úplne upokojilo. 

"Rozprávaš tak, akoby si to zažil." Jemne sa usmial a chvíľu mlčal. 

"Každý si nesieme v srdci určitý príbeh." povedal pokojne. 

"To máš pravdu. Ďakujem, že si sem prišiel." 

"Aj ja ďakujem, že si tu. Si veľmi príjemná spoločnosť." veselo sa usmial. 

"Ešte stále sa s Petrom učíte spolu?" odhodlala sa spýtať. 

"Už nie." povedal vážne a vydýchol. 

"Prečo?" prekvapene zdvihla obočie. Jeho tvár zvážnela. 

"Asi som sa ho spýtal otázku, ktorú nahlas nechcel počuť." jeho oči sa zvláštne zaleskli. 

"Mám sa spýtať, že akú?" naklonila jemne hlavu k nemu a vážne ho skúmala. 

"Ak chceš? Nemám potrebu ti klamať." povedal úprimne. Nadýchla sa a chcela niečo povedať, keď jej zazvonil telefón. Bol to Peter. Prekvapene sa na Tomáša pozrela. Zdvihol sa a pomaly odkráčal k Haxovi. Ten sa potešil jeho záujmu a veselo na neho skákal. Usmiala sa a prijala hovor. 

"Áno, Peťo?" 

"Moja Zuzi, prosím, nehnevaj sa, že dnes nemôžem prísť. Bolo to naozaj dôležité. Keby si videla, čo všetko ma čaká pri tom zahraničnom štúdiu. Otvoria sa mi úplne nové dvere. Som z toho nadšený." jeho hlas bol taký radostný, že ju celú zapĺňal. Chcela sa tešiť spolu s ním. Veľmi chcela. Viselo však nad ňou bolestivé ale. 

"Určite to musí byť všetko fantastické." povedala pokojne a otočila sa na Tomáša. Čupel chrbtom k nej a veselo sa hral s Haxom. Nemal by tu teraz byť on? 

"Zuzka a aký máš deň ty?" spýtal sa skúmavo. "Nie si na mňa nahnevaná?" 

"Nie Peťo, som teraz s Haxom vonku. Všetko je v poriadku." snažila sa usmiať. 

"Dobre. Mohol by som ťa večer pozvať do kina, ak by si chcela?" 

"A nebudeš unavený? Čo keby si prišiel ku nám? Niečo dobré ti upečiem a môžeme si niečo pozrieť doma." navrhla. 

"To by bolo skvelé. Teším sa." povedal nadšene. 

"Tak teda večer." rozlúčili sa a telefón vypla. Ešte stále sledovala Tomáša, ktorému na tvári hral veselý úsmev. Keď uvidel jej pohľad, nežne zúžil oči. 

„Je ako torpédo.“ Zakričal a ukázal na Haxa. Zasmiala sa a ticho prikývla hlavou. Rozosmial sa tiež a opäť Haxovi hodil paličku. Pomaly sa potom priblížil ku nej. „Už budem musieť ísť.“ Povedal vážne. 

"Tak, pokojný víkend ti prajem." snažila sa usmiať. V srdci sa jej však usadil neidentifikovateľný smútok. 

"Aj tebe. Som rád, že ťa poznám." sklonil hlavu a vydýchol. Chvíľu mlčal. Zrazu sa mu na tvári zjavil široký úsmev. 

"Čomu sa smeješ?" zvedavo zamračila čelo. Pozrel na ňu. 

"Ako nadprirodzene krásne, cez teba, Boh zmenil tento deň." jeho oči svietili nadšením. "Tak zase niekedy nabudúce." povedal pokojne. Chcela niečo povedať. Umlčal ju však jeho láskavý úsmev, ktorý jej venoval predtým, než odišiel.